BRATISLAVA. Svetlo z nich k nám začalo putovať v čase, keď mal vesmír približne 1,4 miliardy rokov. Teraz, o miliardy rokov neskôr, vedci mohli túto kolosálnu udalosť vidieť.
Ukázali v detaile zárodky budúcich planét Čítajte Vďaka teleskopom ALMA a APEX v čilskej púšti Atacama mali dva medzinárodné tímy astronómov možnosť pozorovať začiatky zrážok a spájania desiatok mladých galaxií.
Podobné udalosti predstavujú zárodky budúcich kôp galaxií, ktoré patria k najväčším objektom vo vesmíre.
Vedcov objav prekvapil. Doterajšie modely hovorili, že k podobným udalostiam dochádza oveľa neskôr, keď bol vesmír dvakrát tak starý.
Štúdie publikujú magazíny Nature a Astrophysical Journal (1, 2).
Desiatky galaxií
Dva tímy astronómov zo Spojených štátov, Kanady a Veľkej Británie sa vďaka rádioteleskopom mali možnosť pozrieť do obdobia, keď mal vesmír len desatinu svojho súčasného veku.
Mali vesmírnu lupu a neuveriteľné šťastie. Objavili najvzdialenejšiu hviezdu Čítajte Narazili na dve samostatné zoskupenia mladých galaxií, ktoré sa začali spájať do kôp.
Zárodky budúcich kôp galaxií najprv pozorovali ako dve slabé svetlé šmuhy.
Až dodatočné pozorovania vo vysokom rozlíšení potvrdili ich vek a ukázali, že majú zvláštnu štruktúru.
Tieto šmuhy neboli v skutočnosti jedným telesom - pozostávali zo štrnástich, respektíve desiatich samostatných galaxií.
Jednotlivé galaxie od seba delí približne rovnaká vzdialenosť ako Mliečnu cestu a jej najbližšie satelitné galaxie Veľký a Malý Magellanovov mrak.
Ich počet vôbec nemusí byť konečný.
"Objavy vďaka teleskopu ALMA sú len špičkou ľadovca. Dodatočné pozorovania teleskopom APEX naznačujú, že skutočný počet galaxií by mohol byť aj trikrát väčší.
Súčasné pozorovania Veľmi veľkým teleskopom VLT tiež naznačujú ďalšie galaxie," dopĺňa astronóm Európskej vesmírnej agentúry Carlos De Breuck.
Súčasné teoretické a počítačové modely hovoria, že podobné zoskupenia galaxií v pozorovanom čase ešte nemali existovať. Malo by im trvať oveľa dlhší čas, než sa zoskupia, približne tri miliardy rokov.
"Ako sa takto veľké zoskupenie galaxií nahromadilo takto rýchlo, je záhadou. Nevznikli počas miliárd rokov, ako predpokladali astronómovia. Objav preto predstavuje skvelú príležitosť zistiť, ako masívne kopy galaxií vznikajú," vysvetľuje ďalej hlavný autor prvej štúdie Tim Miller.
Umelecké zobrazenie spájajúcich sa galaxií v prvotnom vesmíre. Predstavujú zárodok budúcej obrovskej kopy galaxií. Autor: ESO/M. Kornmesser
Zrodia sa v nich tisícky hviezd
Jednotlivé galaxie v oboch zoskupeniach predstavujú galaxie, v ktorých prebieha prudký zrok hviezd. Podľa výskumov sú doteraz najaktívnejšou objavenou oblasťou v ranom vesmíre.
Mali vesmírnu lupu a neuveriteľné šťastie. Objavili najvzdialenejšiu hviezdu Čítajte V týchto galaxiách vznikajú každoročne tisícky hviezd. Pre porovnanie, odhady pre našu galaxiu hovoria o vzniku jednej hviezdy za rok.
"Predpokladá sa, že život týchto galaxií býva krátky, pretože všetok plyn spotrebujú veľmi rýchlo. Navyše, v akomkoľvek čase a mieste vo vesmíre býva počet týchto galaxií veľmi malý," hovorí hlavný autor druhej štúdie Iván Oteo.
"Takže objav takýchto galaxií v hojnom počte v tom istom čase je prekvapivý. Musíme sa o nich dozvedieť viac."
Rádioteleskop APEX v čilskej púšti Atacama. (zdroj: AUI/NRAO, Carlos Padilla)
