BRATISLAVA. Ponárajú sa do hĺbky niekoľkých desiatok metrov bez akýchkoľvek moderných potápačských pomôcok. Ich jedinou výbavou sú provizórne drevené okuliare, ručné závažia a jeden hlboký nádych, s ktorým pod vodou vydržia dlhé minúty.

O prekvapujúcich schopnostiach etnickej skupiny Bajau, tiež známej ako morskí nomádi, sa vie už dlhé roky. No až teraz sa vedcom podarilo odhaliť, že ich nadanie nepochádza z dlhodobého tréningu, ale môže zaň evolúcia.
Bajauovia žili na mori dlhé roky, čo sa podpísalo na ich génoch. Tie spôsobili v ich telách špecifické zmeny, vďaka ktorým inak reagujú na nedostatok kyslíka.
Zistenia by mohli pomôcť pacientom, ktorým ich zdravotný stav môže spôsobiť nedostatočný prísun kyslíka.
Štúdiu publikovali v magazíne Cell.
Genetické zmeny
Bajauovia už viac ako tisíc rokov žijú na mori medzi Filipínami, Malajziou a Indonéziou. Viac ako polovicu svojho pracovného času trávia pod vodou, kde lovia ryby a iné živočíchy. More pre nich predstavuje spôsob života.
Aby vedci zistili, kde sa zrodili schopnosti Bajauov, využili stopy z dvoch starších výskumov o slezinách. Už v roku 1990 sa zistilo, že japonským zberačom perál sa pri potápaní silnejšie stláča slezina. Druhou stopou bol výskum jedného druhu tuleňa, ktorého slezina je väčšia než zvyčajne.