Neúnavný spevák s originálnym hlasom. Škovránok poľný vyspevuje za letu, takže pri namáhaní hrdielka zároveň usilovne máva krídlami, aby sa udržal vo vzduchu, kým dokončí svoj koncert. Ten neraz trvá aj vyše pätnásť minút.
Ornitológovia – odborníci na vtáctvo, dokonca zaznamenali aj viac ako hodinové vzdušné vystúpenia škovránkov. Desiatky minút trepotania krídel a nástojčivého trilkovania už možno považovať za pôsobivý výkon. Nám by po hodine behu či akejkoľvek inej fyzickej námahy asi nebolo práve do spevu.
Hlas týchto vtáčat je zvučný a má peknú melódiu. Občas, skôr výnimočne, spievajú aj sediac na zemi.
Stáva sa, že u nás prezimujú?
Poľné škovránky vytušia príchod jari ako jedny z prvých vtáčat. My sa ešte ukrývame zababušení v kožuchoch, ony už spevom oslavujú koniec zimy. Presne podľa málo známej pranostiky: Na svätého Mateja, nad poľom škovránok zaspieva. Matej pritom oslavuje meniny 24. februára, teda v období, keď sa k nám škovránky vracajú zo svojich zimovísk v Stredomorí.
Nezriedka však u nás škovránky zostávajú aj počas zimy, najmä v nížinných oblastiach. Všetkým sa nechce odlietať do Francúzska či Španielska.
Nájsť ich možno v každom kúte Slovenska, zahniezdia na pasienkoch v nížinách, ale aj na vysokohorských lúkach.
Splýva s pôdou?
Škovránok poľný je o čosi väčší ako vrabec. Vršok jeho tela je hnedý, aby operenec lepšie splýval s hlinou, keďže hniezdi na zemi.
Pierka mu zdobí čierna kresba v podobe pozdĺžnych čiarok, bruško má biele a bez kresby. Na hlave nosí nenápadný chocholček – mierne vztýčené perá. Keď vyletí do vzduchu, trochu pripomína motýľa, aj on sa v letku dokáže trepotať na jednom mieste.
Kedy hniezdia prvýkrát?
Ako naznačila spomínaná pranostika, škovránky si z plného hrdla vyspevujú už vo februári. Ozývajú sa hlasným „črr-črr-črr“, samičku zas vábia ťahavým „čirrip“. Neraz ich však príroda prekvapí, keď ešte v marci znovu nasneží.
Kým sa škovránky vedia dostať k potrave, biely poprašok ich obzvlášť netrápi. Ak je snehová pokrývka výdatná, vtáčatá sa zhlukujú do väčších kŕdľov a spolu hľadajú nezasnežené lokality.
V apríli sa prvýkrát zahniezďujú. Domček si škovránky budujú na zemi. Buď nájdu nejakú jamku, alebo si ju sami vyhĺbia. Otvor potom ledabolo vystelú suchou trávou, korienkami či našklbaným lístím.
Samička doň po oplodnení nakladie tri či štyri vajíčka s hnedastými škvrnami. Sedí na nich približne dva týždne a občas, najmä v popoludňajších hodinách, ju môže na chvíľu vystriedať samec.
O svoje čerstvo vyliahnuté potomstvo starajú asi desať dní. Keď mladé opustia hniezdo, ešte sa im krátko dostáva rodičovskej opatery.
Neraz sa však stane, že prežije iba jedno škovránča. Mladé vtáky sú síce zamaskované vďaka hnedému páperiu, no inak sú v pozemnom hniezde vystavené napospas predátorom.
Dospelé škovránky vedia, že dospelosti sa dožije iba zlomok ich potomkov, a preto hniezdia hneď dva či trikrát za sezónu.
Zmenia na zimu jedálniček?
Škovránky si pochutia na hmyze, no nepohrdnú ani rastlinnou potravou. V zime ani nemajú na výber, vtedy sa živia najmä semenami, stonožky či pavúkov by hľadali márne.
Kým poľnohospodárov zjari teší, že postreky proti burinám zaberajú, škovránky vtedy smútia. Semená zelín majú tiež dôležité miesto v ich jedálničku.
