Ak ste v záhrade zasiali mrkvu, kôpor či petržlen, nevdojak ste k sebe pozvali vidlochvosta. Jeden z našich najkrajších motýľov si na listoch týchto plodín rád pochutnáva.
Aby sme boli presní, výhonkami mrkvovitých rastlín sa živí ešte prv, ako sa stane motýľom. Teda v štádiu húsenice. Potom už cucká iba sladký nektár z ďateliny a bodliakov.
Vidlochvost áno, ale prečo feniklový?
Tak ako babôčka pávooká alebo žltáčik čučoriedkový, aj vidlochvost dostal meno podľa vzhľadu a tvaru svojho tela. Na žltkastom podklade blanitých krídel sa vyníma čierna kresba, ktorá lemuje aj okraje.
Páči sa vám babôčka pávooká? Chyba, ona vás chce vydesiť Čítajte Zadné krídla pôsobia, akoby boli pokreslené čiernym a modrým atramentom v úhľadných vlnovkách. Tam, kde sa zadné krídelká navzájom približujú, zdobia ich dve červené oká. A nakoniec nemožno prehliadnuť zahrotené výbežky na „chvoste“, teda spodnej časti krídel. Odborníci ich nazývajú ostrohami, aj keď mnohým pripomínajú skôr vidlice a nápadnému motýľovi sa postarali o príhodné pomenovanie.
Druhové meno – feniklový – už nemožno tak jednoznačne vysvetliť. Zrejme si ho vidlochvost vyslúžil tým, že okrem už spomínaných záhradných plodín si jeho húsenica pomaškrtí aj na fenikli. No je tu ešte ďalšia možnosť. Húsenička tohto motýľa sa totiž v prípade ohrozenia bráni výlučkami, ktoré voňajú asi ako zmes feniklu a ananásu. Preto je rovnako pravdepodobné, že meno feniklový súvisí s arómou tejto obrannej tekutiny.
Ako vyzerá húsenica?
Začali sme o nej hovoriť bez toho, aby sme ju dôkladnejšie opísali. Vidlochvost je vskutku krásny motýľ, no ani v podobe húseničky sa nedá zahanbiť. Naopak. Aj larva je pestrofarebná a postupne mení dizajn, viackrát sa totiž zvlieka. Nerastie postupne, ale nárazovo.
Vždy, keď dosiahne takú veľkosť, že jej pôvodná schránka už nestačí, musí ju zhodiť. Vtedy sa prezlečie do nových šiat. Sprvoti je húsenica čierna s červenkastou kresbou, potom je zasa zelená a zdobia ju čierne pruhy s oranžovými fliačikmi.
A odkiaľ vylučuje spomínanú feniklovú arómu? Z osmetéria, ktoré má za hlavou. Názov znie síce zložito, no záhadné slovo pomenúva oranžový útvar v podobe vidlice. Ten húsenička vysunie, keď cíti nebezpečenstvo. Vidlicou sa snaží zastrašiť predátora a vylučuje z nej pri tom leptavú voňavú tekutinu.
Po akom čase sa vyliahne z kukly?
Keď húsenica dospeje, zakuklí sa. Dospelý motýľ sa z kukly môže vyliahnuť už po dvoch týždňoch, no občas sa jeho vývoj zastaví aj na niekoľko mesiacov. Všetko totiž závisí od počasia, presnejšie od vonkajšej teploty. V lete, v horúcich a slnečných dňoch, sa motýle z kukiel liahnu oveľa rýchlejšie. Kukly posledného pokolenia prečkávajú zimu a liahnu sa až na jar.
U nás môžeme za rok pozorovať dve generácie vidlochvostov. Prvá sa ukáže koncom apríla, druhá poletuje vzduchom v auguste.
Dospelý motýlik žije krátko, len dva až tri týždne. Sýte sfarbenie, ktoré na krídlach vidlochvosta tak veľmi obdivujeme, vydrží iba v prvý deň po vyliahnutí. Ako motýľ lieta, farba postupne vyprcháva a je oveľa menej výrazná.
Kde ho môžeme stretnúť?
Vidlochvosty sa neobmedzujú nadmorskou výškou. Nájsť ich môžeme v nížinách, ale vyletia aj ku hrebeňom najvyšších pohorí.
Na Slovensku obývajú polia, vinice aj vysokohorské lúky. Najradšej však tiahnu k záhradkám, kde rastie kôpor, mrkva či kmín. Tieto rastliny totiž nie sú len potravou húseníc vidlochvosta. Motýlie samičky na ne tiež kladú vajíčka.
