BRATISLAVA. Matematika a štatistika nepustia. Ak sú vo vesmíre miliardy planét, ako je možné, že sme ešte nenarazili na buď priamo na mimozemšťanov, alebo aspoň na dôkazy o nich.

Život mal milióny či miliardy rokov aby sa inde rozvinul a šíril. Vesmír je tichý, napriek našim snahám neodpovedá a nikto presvedčivo nevysvetlil, prečo.
Pritom sa odhaduje, že v celom vesmíre je viac ako sto miliárd galaxií, z ktorých každá môže mať prinajmenšom sto miliárd hviezd.
Z pohľadu života ako ho poznáme, nie všetky hviezdy sa budú podobať Slnku a nie všetky budú mať Zemi podobnú planétu v obývateľnej zóne. Najskromnejší odhad hovorí, že len päť percent zo všetkých hviezd sa podobá na Slnko.
Štúdia z roku 2013 odhadla, že najmenej dvadsaťdva percent takýchto hviezd má potenciálne obývateľnú planétu.
Ak sa do uvažovania zaráta, že aspoň na percente z nich vznikne život, a z toho percenta len percento sa vyvinie do inteligentnej podoby, vychádza to podľa webu Wait But Why na desať miliónov miliárd civilizácií v celom vesmíre.
Ak sa uvažuje podobne o Mliečnej ceste, ktorá má prinajmenšom sto miliárd hviezd, vychádza miliarda Zemi podobných planét a stotisíc civilizácií. Mali teoreticky milióny rokov na to, aby pokryli celú galaxiu. Zvládnuť by sa to dalo aj technológiami, ktoré už dnes pozná (alebo vie predvídať) ľudstvo.
Kde sú teda všetci?
Toľko planét, žiaden život
Slávnu otázku o chýbajúcich mimozemšťanoch položil kolegom ešte v 50. rokoch minulého storočia fyzik Enrico Fermi, keď boli na obede.