Far Cry 5 opakuje predchodcov a stráca dych (recenzia)

Hru sme hrali na konzole PlayStation 4 Slim. Na recenziu ju poskytla spoločnosť Kon Tiki.

Keď v roku 2012 vyšiel Far Cry 3, dostal do povedomia definíciu šialensta: robiť stále rovnakú vec a čakať iný výsledok. Vydavateľ hry sa práve o toto pokúša. Už štvrtýkrát prináša princípe tú istú hru, akurát s novým prostredím a malými obmenami.

Úvod je ako v predošlých dieloch. Rovnako sa niečo pokazí. Opäť predstaví protivníka, ktorého šialenosť je jeho hlavnou črtou a dôvodom zastaviť ho. Opäť budete utekať do bezpečia. Ešte sa aj hrá ako predošlé diely.

Far Cry 5 ponúka to, čo predchodcovia. Obrovský otvorený svet plný aktivít. Dynamickú akciu, ktorej réžiu či výber zbraní nechá na vás. Budete obsadzovať stanovištia, loviť zver, skákať s padákom, v autách prenasledovať protivníkov. Všetko to, čo bola zábava.

Má však hra niečo, čo vám dá dôvod robiť znova to isté?

Základný rozpor

Hlavná záporná postava je podľa klasickej šablóny iných dielov série. Joseph Seed má hlboké presvedčenie o svojom poslaní, o svojej pravde, celý čas to hrá na rozvážneho a dramatického, no s copom na temene vyzerá ako hipster, čo si s vyfešákovanými a potetovanými súrodencami založil kapelu, nezvládol slávu a založil si kult Rajská brána.

Tento kult popravuje nevinných ľudí, ukrižováva ich, zanecháva po sebe masové hroby či iné "zverstvá", aby ste vedeli, že to naozaj myslia vážne. Joseph Seed sa vám bude prihovárať priamo do obrazovky dramatickým a pomalým hlasom, aby ste vedeli, že to naozaj myslí vážne. A hra vám v zápätí dá všetky príležitosti, aby ste vedeli, že tému naozaj nemyslí vážne. Nechceli by ste si skrotiť medveďa, ktorý sa volá Cheeseburger a poštvať ho na nepriateľov?

Problém príbehu vo Far Cry 5 nie je ani tak žiadna reflexia skutočných udalostí či nulový pokus o komentovanie skutočnej politiky, ku ktorej by mal tématicky veľmi blízko.

Kameňom úrazu je obrovská nezhoda medzi temným vyznením deja a hrateľnosťou, ktorá pripomína hollywoodske akčné filmy z 80. rokov. Neohrozený hrdina kosí nepriateľov po tuctoch a ono to je zábava.

Ale len do momentu, v ktorom sa hra nerozhodne vám zobrať iniciatívu a doslova vám nanúti kus príbehu. Bez ohľadu na želanie hráča alebo logiku.

Far Cry 5 (15 fotografií)

Prázdna kázeň

Po dramatickom úvode sa pred vami otvorí celá oblasť okresu Hope. Ten si spravodlivo rozdelili Seedovi súrodenci. Aby ste vôbec príležitosť pomerať sa s nimi zoči voči mali, musíte plniť nielen príbehové a vedľajšie misie, ale aj pomáhať civilistom, škodiť kultu oslobodzovaním rukojemníkov, ničením svätýň, či inými záškodníckymi činnosťami.

Akonáhle však dosiahnete určitú reputáciu, kultisti vás prepadnú, nech už ste kdekoľvek, aj uprostred príbehovej misie, unesú, vypočujete si kázeň o skaze sveta, aby vás následne zachránili parťáci a vy sa mohli opäť znova raz pokúsiť dokončiť tú príbehovú misiu. Odznovu.

Zopakuje sa to pri každom Seedovom súrodencovi trikrát, či sa vám to páči, alebo nie. Logika v hrách Far Cry si vždy brala dovolenku, no ak sa vaši nepriatelia môžu hocikedy doslova teleportovať k vám a uniesť vás, už sa nedá nepýtať sa, čo im v tom bránilo ešte na začiatku.

Nanútené časti vám len štýlom podobným ako pouliční misionári dajú kázeň o morálke, pýtajú sa, prečo sa ich snažíte zastaviť a nevynechajú dôvody, prečo sú v skutočnosti ciele kultu ušľachtilé.

Nevyhnú sa otázke, prečo proti nim bojujete. Čo vzhľadom na to, že ako postava vôbec nemáte možnosť nijako reagovať, vyznieva smiešne.

Keďže vaša postava nemá ani žiadnu osobnosť, všetky pokusy o myšlienky vyznievajú aj prázdne. Vo vás sa len búri chuť to celé preskočiť.

Keď si uvedomíte, že ako hráč ste neohrozený a nakoniec to aj tak skončí buď dobre, ale nezmyselne, všetka naliehavosť a zúfalstvo stráca zmysel vtedy.

Oslobodzovanie stanovíšť je jedna zo záškodníckych činností. (zdroj: sme.sk)

Svet na objavovanie

Ak dokážete nad týmto mávnuť rukou, čaká vás klasická hrateľnosť série s niekoľkými obmenami. Far Cry funguje najlepšie vtedy, keď vám ponúkne pieskovisko, na ktorom sa môžete vyhrať. Okres Hope je vám od začiatku celý k dispozícii, vydať sa môžete, kam len chcete.

Hra vás už nebude viac nútiť štverať sa po vežiach a odhalovať kúsky mapy. Táto už dlho hráčmi neželaná činnosť je preč. O zaujímavostiach v oblasti sa dozvedáte z dialógov s postavami, ktoré vám niečo o okolí prezradia, ukážu, kde sa čo nachádza, kde približne môžete hľadať skrýšu ľudí, ktorí niečo tušili a pripravovali si zásoby.

Práve táto drobná zmena má za následok, že k prieskumu krajiny budete mať väčšiu chuť, než v predošlých dieloch. Je oveľa prirodzenejší a nestáva sa z neho otravná nevyhnutnosť.

Preto je veľká škoda, že hra si toto neuvedomuje a misie, na ktoré vás pošlú postavy, nevyužívajú rozmanité prostredie ako orientačné body. Choďte k farme, za ňou sa vydajte na poľnú cestu, prídete k skalnatému bralu, žiadne také.

Sledujete len ukazovateľ na obrazovke, ktorý vás navedie do cieľa, zatiaľ čo okolie vám uniká. Všetky lesy, lesné cesty, zákutia za skalami, malé osady, domy. Samozrejme, ukazovatele si môžete vypnúť, no skúste sa do cieľa dostať bez nich. Prekvapivo na cestách nie sú označenia, smerovky, pri domoch poštové schránky. Hra na ukazovateľoch stojí a bez nich padá.

Jess patrí k niekoľkým spoločníkom, ktorí vás budú v hre sprevádzať. (zdroj: sme.sk)

Nedotiahnuté nápady

Ale to by sa dalo ešte stráviť, keby ste cestou tam nemuseli neustále bojovať s kultistami. Neprejde okamih počas jazdy autom, by vás niekto neprenasledoval. Neprejde ani moment od poslednej prestrelky pred pumpou a už sa k nej hrnú ďalší nepriatelia, až má človek pocit, že na mape sú body, kde sa každú chvíľu objavujú.

A potom, keď sa ozaj pred vami zjaví hliadka, a to ešte v časti mapy, ktorú ste oslobodili, začnú vás prestrelky, ktoré by mali byť zábavným jadrom hry, vážne otravovať.

Postavu zlepšujete zvláštnym systémom schopností, pre ktoré získavate body plnením výziev v hre. Oceňuje sa napríklad počet zabitých nepriateľov touto a touto zbraňou, týmto parťákom, ulovenie tejto a tejto zveri, a podobne.

Väčšina vylepšení však nijak zásadne nemení štýl hry a aj keď ich odomknete, neskôr často zabudnete, že ich máte, pretože iné spôsoby boja sú oveľa efektívnejšie a rýchlejšie.

Našťastie sú aspoň príbehové misie pomerne rozmanité a držia latku nastavenú predošlými dielmi. Čakajte bláznivé odstreľovanie obrovskej sochy Josepha Seeda, sledovanie člna a následný vrtuľníkový nálet, vypaľovanie drogového skleníka, skrátka klasický Far Cry.

Pri misiách využijete aj nový systém parťákov, ktorých si môžete povolať na pomoc. Medveď a puma ako divé zvieratá zaútočia na hocikoho, psa Boomera však už využijete aj taktickejšie. Pri tichšom postupe využijete lukostrelkyňu Jess, na väčšie bláznovstvá si môžete povolať aj letecký nálet či miestneho pyromana.

Okres Hope je prekrásny. (zdroj: sme.sk)

Rozporuplná hra

Far Cry 5 mal obrovskú príležitosť zobrať obohraté prvky série a premeniť ich na niečo nové tak, ako to spravil Assassin's Creed: Origins.

Ubisoft si zrejme je vedomý niektorých problémov série, keďže sa mechanizmu, ktorý čelil najväčšej kritike, zbavil. No zároveň stále spolieha na už toľkokrát použité prvky, že už prestávajú mať svoju silu. Nové nápady poď ťarchou herných systémov prevzatých z minulých hier poriadne nedotiahne.

Ak dokážete prekonať aj na pomery série hlúpy a zle predostretý príbeh, naučíte sa ofiltrovať neustále prestrelky, objavíte dobre štruktúrované misie, množstvo aktivít, krásny svet na objavovanie. Len či to nie je málo.