PEKING, BRATISLAVA. Nefunkčná čínska vesmírna stanica Tchien-kung 1 (Nebeský palác 1) takmer celá zhorela nad južným Pacifikom, informovala v pondelok tlačová agentúra DPA.
Stanica, ktorej pád sledovali niekoľko týždňov, sa vrátila do atmosféry v pondelok o 8.15 hod. pekinského času (2.15 nášho času).
Prežijú len väčšie časti
Skoršie odhady ukazovali, že z 8,5-tonovej vesmírnej stanice sa pri opätovnom vstupe do zemskej atmosféry zachová zhruba desať percent. Väčšinou ide o väčšie časti ako motory.
Všetci sa chcú dostať na Mesiac. Aké misie plánujú USA, Čína či India Čítajte Zatiaľ nie je jasné, ako veľká časť zo stanice dopadla do Tichého oceánu. Podľa Jonathana McDowella, astronóma z Harvardovho-Smithsonovho centra pre astrofyziku bolo miesto dopadu severozápadne od Tahiti.
McDowell na twitteri dodal, že minula južnejšie položenú oblasť Pacifiku známu ako "cintorín vesmírnych lodí".
Stanica Tchien-kung 1 merala 12 metrov a s hmotnosťou 8,5 tony nebola podľa Európskej vesmírnej agentúry (ESA) taká veľká ako stále funkčná Medzinárodná kozmická stanica (ISS), no bola väčšia ako ostatné vesmírne úlomky, ktoré bežne obiehajú okolo Zeme.
Zasiahli už aj človeka
Ročne sa do zemskej atmosféry vráti takmer sto ton nefunkčných satelitov, vesmírnych rakiet či ich použitých častí. Väčšina z nich zhorí už vo vyšších vrstvách atmosféry. Niektoré kusy však dopadnú až na povrch Zeme.
V histórii existuje iba jeden záznam o zásahu človeka vesmírnym odpadom. Padajúci kus z americkej rakety Delta II v roku 1997 zasiahol Američanku Lottie Williamsovú, keď cvičila v parku v Oklahome. Zásah ju, našťastie, nezabil.
Známy je tiež prípad americkej 77-tonovej vesmírnej stanice Skylab z roku 1979. Kusy, ktoré nezhoreli, dopadli blízko austrálskeho mesta Perth. Austrálčania vtedy dali Američanom pokutu 400 dolárov za odhadzovanie odpadkov.
Stratili kontrolu
Riadiace pozemné stredisko stratilo kontakt so stanicou Tchien-kung 1 v marci 2016. Dovtedy sa nej vystriedali počas prevádzky dve skupiny čínskych taikonautov. Poslední ju opustili v roku 2013. Testovali napríklad úkony kotvenia vesmírnych lodí.
Pôvodný plán bol ukončiť prevádzku tohto zariadenia už krátko po jeho vyslaní do vesmíru a zničiť ho kontrolovaným pádom do oceánu.
Vedenie čínskeho vesmírneho programu sa však obávalo, že nasledovník laboratória - Tchien-kung 2 - by sa nemusel úspešne dostať na obežnú dráhu. Prvú stanicu sa preto rozhodli ponechať vo vesmíre dlhšie ako zálohu.
