SME

Čínska vesmírna stanica má meškanie, atmosférou preletí najskôr v nedeľu večer

Zhruba 90 percent objemu sondy zhorí pri prelete atmosférou a zvyšných desať percent dopadne na zem.

Modul čínskej vesmírnej stanice Tchien-kung 1.Modul čínskej vesmírnej stanice Tchien-kung 1. (Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA. Európska vesmírna agentúra (ESA) v sobotu na základe najnovších meraní posunula očakávaný návrat prvej čínskej vesmírnej stanice na Zem o viac ako deň.

Podľa aktuálnych informácií má vesmírna stanica Tchein-kung 1, ktorá je od roku 2016 nefunkčná, vletieť do zemskej atmosféry niekedy medzi nedeľou večer a pondelkom ráno.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zmeny v intenzite slnečnej aktivity

Doteraz sa pritom ako najpravdepodobnejšia javila sobota. Posun je podľa nemeckej televízie Deutsche Welle spôsobený zmenami v intenzite slnečnej aktivity.

Zhruba 90 percent objemu sondy zhorí pri prelete atmosférou a iba zvyšných desať percent dopadne na zem.

SkryťVypnúť reklamu

Problém je, že nikto nevie, kam presne zvyšok vesmírnej stanice dopadne. Experti z ESA aj z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Čínu obviňujú, že nad stanicou stratila kontrolu a príliš sa nestará o to, ako a kam spadne.

Podľa ESA môže nespálená časť čínskej vesmírnej stanice spadnúť prakticky kamkoľvek medzi 43 rovnobežkou severnej a 43 rovnobežkou južnej zemepisnej šírky. To znamená, že zasiahnuť môže juh Európy, Afriku, Čínu, Južnú Ameriku, Austráliu a väčšinu územia Spojených štátov. Mimo ohrozenia je len severná a stredná Európa vrátane Slovenska, Kanady a Ruska.

Neobývaná stanica

Vedci upokojujú obyvateľov, že pravdepodobnosť, že by zvyšok vesmírnej stanice na niekoho spadol, je veľmi nízka, podľa expertov oslovených agentúrou AP je menšia ako jedna k biliónu.

Stanica Tchein-kung 1, v preklade Vesmírny palác 1, bola vypustená na orbit v roku 2011 a bola prvou čínskou vesmírnou stanicou.

SkryťVypnúť reklamu

Vystriedali sa na nej dve posádky, pričom tá druhá sa vrátila na Zem v roku 2013 a odvtedy bola stanica neobývaná. Čína s ňou stratila kontakt v roku 2016 a odvtedy jej obežná dráha postupne klesá stále nižšie k Zemi.

Informácie pochádzajú z webstránky nemeckej televízie Deutsche Welle a z archívu agentúry SITA.

Vesmír

Elon Musk.

Tento muž je otvoreným nepriateľom EÚ, vraví nemecký europoslanec.


SITA
Ilustračné foto

Sonda mala skúmať Venušu, porucha ju uväznila na vysokej eliptickej obežnej dráhe okolo Zeme.


TASR 2
Lokalita známa pod názvom Boca Chica.

Naplnil sa tým jeden z dlhoročných snov Elona Muska.


TASR 2
Súvisiace témy: Čína
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu