BRATISLAVA. Ani najväčší suchozemský tvor sa nemôže porovnávať s najväčším vodným tvorom. Kým najväčší slon africký mal hmotnosť 10,4 tony, najväčší vráskavec ozrutný mal až 190 ton.

Aby vedci zistili, prečo sú vodné tvory výrazne väčšie než ich najbližší suchozemskí príbuzní, pozreli sa na niekoľko tisíc živých aj vyhynutých morských cicavcov od čias, keď sa obe skupiny oddelili.
Zistili, že život v mori predstavuje pre veľkosť živočíchov oveľa viac obmedzení v porovnaní so životom na súši.
Veľkosť cicavcov v mori tak určuje na jednej strane schopnosť udržať teplo a získať dostatok potravy, aby prežili.
Štúdiu publikovali v magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences.
Väčšie rozmery sú nevyhnutné
Vo vodných plochách sa rozšírili štyri rady cicavcov: sirénovité, veľrybotvaré, vydrorodé a plutvonožce. Tieto živočíchy majú na súši blízkych príbuzných. Sirénovité majú spoločnú minulosť so slonmi, tulene zase s psami.

Vedci sa pozreli na takmer štyritisíc žijúcich tvorov a takmer tritisíc fosílií od čias, kedy sa morské živočíchy oddelili od svojich suchozemských príbuzných.
Zohľadňovali potenciálne ekologické, biomechanické a fyziologické vplyvy, ktoré sa mohli podieľať na výslednej podobe živočíchov.
Analýza ukázala, že až na vydrovité cicavce ženie evolúcia v mori ďalšie tri žijúce skupiny morských živočíchov k väčším rozmerom. Živočíchy, ktoré mali menších suchozemských predkov, nadobudli v mori veľmi rýchlo optimálne rozmery pre život v nových podmienkach. Väčším tvorom získanie optimálnej veľkosti trvalo dlhšie.