BRATISLAVA. Pred sedemdesiattisíc rokmi sa k slnečnej sústave priblížila neznáma hviezda na vzdialenosť menej ako jeden svetelný rok.
Našu slnečnú sústavu čaká stretnutie s inou hviezdou Čítajte Napriek takej dávnej minulosti sa však zdá, že gravitačný vplyv hviezdy sa dá pozorovať na telesách v našej sústave ešte aj dnes.
Detailnejšia analýza pozícií viac ako troch stoviek komét a asteroidov na okraji slnečnej sústavy ukázala, že Scholzova hviezda, ktorá dostala meno podľa nemeckého objaviteľa, vychýlila pri svojom priblížení sa k sústave niekoľko desiatok z nich.
Astronómovia si na základe simulácie všimli, že štatisticky významný počet telies prichádza z miesta, z ktorého sa hviezda priblížila.
Štúdiu publikovali v magazíne Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.
Jedno miesto, z ktorého vychádzajú
Scholzovu hviezdu si prvýkrát astronómovia všimli v roku 2015. Podľa vtedajšieho výskumu sa k Slnku priblížila na vzdialenosť približne 0,8 svetelného roku (približne 7,5 bilióna kilometrov), čo predstavuje najbližšie známe priblíženie hviezdy doteraz.
Na porovnanie, teleso MU69, ku ktorému smeruje sonda New Horizons, sa nachádza vo vzdialenosti takmer 6,5 miliardy kilometrov.
Schulzovu hviezdu, ktorá je v skutočnosti červený trpaslík s hmotnosťou deviatich percent Slnka, sprevádza hnedý trpaslík s hmotnosťou šiestich percent našej hviezdy. Výskum spred troch rokov tvrdil, že je nepravdepodobné, aby priblíženie narušilo či vychýlilo telesá na okraji sústavy.
Španielski a britskí astronómovia si to však na základe najnovších simulácií nemyslia. Analyzovali 339 trajektórií telies, o ktorých vedeli, že obiehajú po hyperbolickej, veľmi nafúknutej dráhe v tvare písmena V. Bežná obežná dráha má tvar elipsy.
