Mohli by sme ho pasovať za záhradného architekta zvieracej ríše. Bobor silnými zubami ohlodá a zotne aj hrubšie stromy, z ktorých potom stavia hrádze, hate či hrady. Na Slovensku je zákonom chránený.
Nemožno mu odškriepiť, že prírode veľmi pomáha, no dokáže narobiť aj poriadnu šarapatu. Hranica medzi užitočnosťou a záškodníctvom je totiž u bobra veľmi tenká.
“Ploský chvost pri plávaní využíva ako kormidlo. Najsilnejším nástrojom bobra sú však hlodavé zuby. Dokážu si poradiť aj s hrubšími kmeňmi stromov.
„
Na jednej strane sa budovaním hrádzí zasluhuje o to, aby krajina zostávala zavlažená. Z vody šikovne odstraňuje usadeniny. Bobrie stavby slúžia aj ako prevencia pred zosunmi pôdy.
No keď tento hlodavec zatne hryzáky do vzácneho stromu, galiba je na svete. Ochranári prírody sa preto snažia o kompromis. Bobry by nikto nemal svojvoľne obmedzovať, no nesmieme ani dopustiť, aby nekontrolovane klčovali všetky dreviny v dosahu.
Je pravda, že na Slovensku už raz vyhynuli?
Ľudia tieto zvieratá celé stáročia zabíjali pre ich vzácny kožúšok aj tuk. Občas si dokonca mysleli, že kynoženie bobrov je vlastne záslužná robota, lebo huňaté hlodavce iba škodia. No my sme si už vysvetlili, že vedia byť aj veľmi užitočné. Kým v stredoveku obývali azda celú Európu, koncom 19.storočia ich nezostalo ani dvetisíc.
Žili iba v oddelených kolóniách vo Francúzsku, v Nemecku, na juhu Nórska a v povodí Dnepru. Zmizli teda aj zo Slovenska.
Na naše územie sa vrátili koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Územie na západe osídlili chlpáči po tom, čo ich do voľnej prírody začali vracať naši rakúski susedia. Na východe Slovenska žijú bobríci, ktorí privandrovali z Poľska.
Kedy využije chvost?
Bobor je na prvý pohľad zavalitý tučko s plochým chvostom, ktorý pripomína placku. Celý pôsobí trochu nemotorne, ale vo vode sa pohybuje pomerne vratko. Je najväčším hlodavcom v Európe, môže vážiť až úctyhodných tridsať kilogramov. Po súši sa vláči na svojich krátkych nožičkách. Vo vode sa mu zídu plávacie blany, ktoré má na zadných labkách.
Ploský chvost pri plávaní využíva ako kormidlo. Najsilnejším nástrojom bobra sú však jeho hlodavé zuby – má ich štyri. Dva v hornej a dva v dolnej čeľusti. Dokážu si poradiť aj s hrubšími kmeňmi stromov.
Bobor si sadne, oprie sa o chvostík a ohlodá kmeň kolom dokola. Táto ohryzená časť tvarom pripomína presýpacie hodiny. Niekedy strom nespadne hneď, ale bobor vie, že čoskoro zvíťazí gravitácia a nalomená drevina sa zrúti. Občas priamo do vody. Bobrík z kmeňa poobhrýza konáre, ktoré neskôr zužitkuje ako stavebný materiál či potravu. Kŕmi sa totiž najmä kôrou stromov.
Čo dokáže postaviť?
Bobrie stavby možno rozdeliť na hrady, hate a hrádze. Bobrie hrady sú kopy raždia uprostred vodnej hladiny. Zvyčajne sa k nim nedá dostať po suchu, na rozdiel od hrádze a hate totiž nebývajú spojené s brehom. Vchody do hradu sú zvyčajne dva, ukryté pod vodou. Vo vnútri tejto kopy drievok je nad hladinou komôrka, ktorá je hniezdom aj akousi obývačkou zároveň.
Bobria hrádza. (zdroj: WIKIMEDIA COMONS)Chlpáči stavajú hrady len vtedy, keď si vo vybranej lokalite nedokážu vytvoriť noru.
Hate i hrádze budujú naprieč vodným tokom. Nezriedka merajú stovky metrov. Ich úlohou je zastavovať nápor vody a umožniť, aby bola zaplavená rozľahlejšia plocha okolo hradu. Rozdiel medzi týmito stavbami je nepatrný. Hrádze však lepšie tesnia, zato v hatiach nechávajú bobry štrbinky na prepúšťanie vody. Pri záplavách v nich vyhrabávajú kanály, ktorými prevádzajú príval vody.
Bobry žijú v kolóniách a zostávajú verné jednému partnerovi. V čase ruje sú k sebe navzájom nežné, stískajú sa a objímajú. Pária sa od začiatku roka približne do marca. Samička po pätnástich týždňoch od oplodnenia privádza na svet zo štyri bobríčatá. Mladé sú od narodenia osrstené, dobre vidia a zakrátko vedia už aj plávať. Od mamy a otca odchádzajú v treťom roku života. Založiť si vlastnú bobriu rodinku.
