BRATISLAVA. Bolo to náhle vzplanutie žiarlivosti. Keď Američanka C. Harrisová pristihla svojho muža v náručí s inou ženou, prestala myslieť racionálne. V návale emócii manžela niekoľkokrát prešla autom a zabila ho.

Vinnou ju uznali v roku 2003 presne na deň svätého Valentína a zároveň v deň, kedy by s manželom oslavovala jedenáste výročie svadby.
Žiarlivostné prejavy sa nekončia vždy takto tragicky. Často sú len vo forme podozrenia, ktoré vás núti kontrolovať partnera, všímať si náznaky náklonnosti či nahliadnuť do súkromných správ druhej osoby.
Vyzerá to, že žiarlivosť nemá v partnerskom vzťahu vyhradený žiadny pozitívny priestor, prečo potom táto emócia existuje?
Mnohí psychológovia hľadajú odpovede v praveku. Zisťujú, či žiarlivosť vznikla na ochranu vzťahu pred koncom, ale aj to, prečo muži a ženy žiarlia rozdielne.
Máme žiarlivosť zakódovanú v mozgu?
Žiarlivosť sa v romantickom vzťahu objaví, keď má jeden z partnerov pocit, že vzťah je ohrozený nejakým rivalom. Nie každý však na takéto ohrozenie reaguje rovnako.
Niektoré štúdie naznačujú, že muži a ženy pokladajú za ohrozenie vzťahu čosi iné.
Rozdiel v žiarlivosti u pohlaví mal vzniknúť ešte pred 2,5 miliónmi rokov v praveku, keď sa začal vyvíjať anatomicky moderný človek. A v súčasnosti má žiarlivosť v mozgu zákodovanú každé bábätko, dlho predtým ako začne mať romantické pocity.
V praveku bolo hlavným cieľom človeka prežiť a posunúť ďalej svoje gény cez potomkov. Práve túžba po prežití vlastných detí mohla vytvoriť tlak na vznik žiarlivosti, tvrdí evolučná hypotéza o vzniku žiarlivosti.
Požiadavky na ženy a mužov boli rôzne, rôzne sa preto sformovali aj emócie spojené s rozmnožovaním, ako napríklad žiarlivosť. Žiarlivosť mala dávnym ľuďom dokonca poskytovať vzťahovú výhodu.