BRATISLAVA. Geofyzikom sa vôbec po prvýkrát podarilo nahrať zvukový záznam vulkanického hrmenia.
Aj keď ľudia v minulosti viackrát hlásili, že začuli zvuk hromu pri erupciách, zaznamenať sa ho doteraz nikomu nepodarilo, dokonca sa to považovalo za nemožné.

Dunenie samotnej erupcie bolo príliš silné a sprevádzajú ho zvuky ďalších výbuchov.
Geofyzikom sa podarilo nahrať až dva zuky hromu pri dvoch výbuchoch pred rokom v marci, keď pozorovali erupcie sopky Bogoslof na aljašských Aleutách.
Nahrávka sa podarila vďaka mikrofónom, ktoré umiestnili na ostrov Umnak vzdialený takmer 65 kilometrov od sopky.
Štúdiu publikovali v magazíne Geophysical Research Letters.
Zvukový dôkaz
Erupcie sopiek sprevádzajú silné zvuky. Výbuchy dymu, popola a magmy otriasajú zemou a spôsobujú tak hlučné rany a dunenie, ktoré sa ozývajú na kilometre ďaleko.

Bežným javom, ktorý výbuchy sprevádza, sú blesky v popole nad sopkou. Vznikajú, keď dochádza k zrážke čiastočiek popola a ľadu, ktoré sa zelektrizujú. Vedci už dlhšie predpokladali, že blesky sprevádza hrmenie podobne ako pri bežných búrkach. Avšak až doteraz sa im ho v záznamoch nepodarilo oddeliť od ostatných hlučných zvukov erupcie.
Sopka Bogoslof na Aleutách od decembra 2016 do augusta nasledujúceho roku vybuchla viac než šesťdesiatkrát, čo ponúklo vedcom mnoho príležitostí na pozorovanie.
Sledovali ju seizmografmi, ktoré zachytávali pohyb zeme pred a po erupcii, zoskupením mikrofónov a celosvetovou sieťou bleskových detektorov.
Pri dvoch príležitostiach, začiatkom marca a júna, však boli podmienky vhodné. Pri erupciách sa do atmosféry dostali veľké kúdoly popola, ktoré vydržali hodiny po tom, čo erupcia prestala. Tak mali vedci príležitosť zachytiť hrmenie bez toho, aby v pozadí zneli zvuky erupcie.

"Niečo podobné ľudia pozorujúci výbuch sopky určite videli a počuli, no toto je po prvýkrát, čo sme zvuk zaznamenali a našli ho vo vedeckých údajoch," vysvetľuje v tlačovej správe seizmológ Matt Haney z programu Observatória aljašských vulkánov.
Zvuk hromu zachytili mikrofóny na neďalekom ostrovy približne tri minúty po tom, čo svetelné senzory zachytili blesky v kúdole popola nad sopkou Bogoslof.
Pomôže určiť veľkosť kúdola popola
Haneyho tímu sa podarilo zistiť, že intenzita zachyteného hromu sa zhoduje s intenzitou zachytených bleskov. Analýza vulkanického hromu poskytuje vedcom ďalší spôsob, ako určiť veľkosť kúdola popola nad sopkou.
Doteraz sa na určovanie veľkosti a prípadnej nebezpečnosti vulkanického kúdola používala intenzita bleskov v ňom.
"Pochopenie, kde v kúdole dochádza k bleskom, nám pomáha určiť, koľko popola sopka vychŕlila, no toto je veľmi náročné. Ak sa vám však podarí zachytiť hromy, mohlo by vám to napovedať, aký veľký kúdol je," dopĺňa geofyzik Jeff Johnson.
DOI: 10.1002/2017GL076911