Vypočujte si podcast o Hawkingovi
Odoberajte podcast: Apple podcasty | Spotify | RSS | Podbean
LONDÝN. Popredný britský teoretický fyzik Stephen Hawking, jeden z najuznávanejších svetových vedcov, zomrel vo veku 76 rokov.
Výnimočné citáty Stephena Hawkinga Čítajte Profesor skonal pokojne počas spánku doma v anglickom meste Cambridge. Úmrtie potvrdil hovorca rodiny.
Aj keď bol celý život pre chorobu pripútaný na vozík a nedokázal vykonávať vedomé pohyby, jeho geniálna myseľ sa slobodne "prechádzala" po vesmíre a prekračovala čas a priestor.
Hawking, ktorého považovali za nástupcu Isaaca Newtona a Alberta Einsteina, svojimi teóriami o vzniku vesmíru, veľkom tresku a čiernych dierach výrazne prispel k rozvoju ľudského poznania.
Zmenil uvažovanie o vesmíre
Okrem vedeckých prác písal knihy určené pre širokú verejnosť. Vysoko cenená je predovšetkým jeho populárno-vedecká publikácia Stručná história času.
Prevažnú časť svojho bádania venoval vesmírnym čiernym dieram. V spolupráci s matematikom Rogerom Penroseom sa mu podarilo ďalej rozpracovať Einsteinove myšlienky všeobecnej teórie relativity. Ukázali, že vesmír začína veľkým treskom a končí v čiernych dierach.
Rocková hviezda a lietajúci superman. Svetové médiá smútia za Hawkingom Čítajte Hawking neskôr priniesol teóriu o tom, že čierne diery sa postupom času vyparujú a uvoľňujú takzvanú Hawkingovu radiáciu. V roku 2002 Hawking podľa New York Times vyhlásil, že vzorec Hawkingovej radiácie chce mať vytesaný na svojom náhrobku.
Zvyšok života sa zaoberal takzvanou teóriou všetkého, teda prepojením Einsteinovej všeobecnej teórie relativity s kvantovou mechanikou.
"Takáto úplná sada zákonov nám môže dať odpovede napríklad na otázky o tom, ako vznikol vesmír. Kam smeruje a bude mať koniec? Ak áno, ako skončí? Ak nájdeme odpoveď na tieto otázky, naozaj spoznáme myseľ Boha," cituje Hawkinga BBC,"
"Bol to veľký vedec a výnimočný muž, ktorého práca a posolstvo budú žiť mnoho rokov," uviedli vo vyhlásení jeho deti Lucy, Robert a Tim.
Najznámejší teoretický fyzik svojich čias Hawking písal o záhadách vesmíru a čiernych dierach tak zrozumiteľne, že jeho kniha Stručná história času sa stala svetovým bestsellerom.
Vďaka tomu sa on sám stal jednou z najväčších vedeckých celebrít od čias Alberta Einsteina.
Hawking sa často vyjadroval aj ku kontroverzným témam.
Okrem iného vyhlásil, že ľudstvo by malo v najbližších sto až dvesto rokoch kolonizovať vesmír, ak chce prežiť. Za hrozbu ľudskej budúcnosti označil genetické inžinierstvo či umelú inteligenciu.
Žil so smrťou
Krátko po svojich 21 narodeninách sa Hawking dozvedel, že trpí vzácnym smrteľným ochorením, nazývaným amyotrofická laterálna skleróza. Lekári mu vtedy dávali päť rokov života.
Čo je ALS, choroba ktorou Hawking trpel pol storočia Čítajte Choroba spôsobuje smrť mozgových a miechových pohybových neurónov, ktoré ovládajú vôľou ovplyvniteľné pohyby svalov.
Hawking preto postupne stratil schopnosť chodiť a rozprávať. Predpoveď lekárov sa však nenaplnila a žil ďalších 55 rokov. Jeho vedomé pohyby sa zúžili iba na vystretie prsta, pohyby očí a nakoniec iba jedného lícneho svalu.
Hawkingova rozsiahla práca dokazuje, že jeho myseľ zostala chorobou nedotknutá. So svetom však musel roky komunikovať prostredníctvom počítača. Od roku 2005 svoje komunikačné zariadenie ovládal pomocou jedného svalu v líci.
„S vidinou skorej smrti žijem už 49 rokov," povedal vedec v rozhovore pre Guaridan z roku 2011. Aj napriek chorobe neupadol do depresií. Pre verejnosť bol známy ako zábavný a odhodlaný muž s veľkou chuťou do života - profesijného aj osobného.
Cestoval po celom svete za rôznymi vedeckými podujatiami, navštívil každý kontinent (vrátane Antarktídy), dvakrát sa oženil, mal tri deti a vystupoval aj v televíznych reláciách. Objavil sa v niektorých večerných amerických šou či v seriáloch Simpsonovci či Teória Veľkého tresku.
Hawking sa nebál adrenalínu. Svoje 60. narodeniny oslávil letom v balóne, vo svojich 65 rokoch sa zúčastnil letu so zníženou gravitáciou v špeciálne upravenom Boeingu 727.
"Chcem ľuďom ukázať, že sa nemusia obmedzovať fyzickým hendikepom, pokiaľ nemajú slabého ducha," povedal pre New York Times v roku 2007.
Netreba apelovať na Boha
“Chcem ľuďom ukázať, že sa nemusia obmedzovať fyzickým hendikepom, pokiaľ nemajú slabého ducha.
„
Keďže sa Hawking zaoberal aj teóriami o počiatku času a vesmíru, často odpovedal na otázky o tom, či existuje Boh, alebo nejaký stvoriteľ. Po väčšinu života bol skeptický.
"Netreba apelovať na Boha, aby zapálil zápalnú šnúru a tak naštartoval vesmír,“ tvrdil Hawking v knihe Veľký plán. Neveril ani na život po smrti - ľudský mozog považoval za počítač.
„Veda predpovedá, že množstvo druhov vesmírov môže vzniknúť z ničoho. Je len otázkou pravdepodobnosti, že v jednom z nich sme aj my."
10 zaujímavých faktov o živote Stephena Hawkinga Čítajte Vo vesmíre videl aj budúcnosť ľudstva, presnejšie vo vesmírnom cestovaní. Sám Hawking si rezervoval jedno miesto v suborbitálnom vesmírnom lietadle spoločnosti Virgin Galactic. Záujem o vesmír sa snažil vzbudzovať aj vo verejnosti.
"Verím, že život na Zemi je v stále väčšom riziku katastrofy, ako je náhla nukleárna vojna, geneticky upravený vírus alebo z iného nebezpečenstva. Myslím si, že ľudská rasa nemá budúcnosť, ak neodíde do vesmíru," povedal na tlačovej konferencii v Hongkongu v lete roku 2017.
Loading
...
Autor: čtk
