SME
Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Dávna supererupcia takmer ľudí vyhubila. Niektorým sa však žilo dobre

Predpokladá sa, že výbuch supervulkánu Toba pred 74-tisíc rokmi ochladil globálnu klímu.

Ilustračná fotografia - Erupcia supervulkánu Toba pred 74-tisíc rokmi bola najväčšou za posledné dva milióny rokov.Ilustračná fotografia - Erupcia supervulkánu Toba pred 74-tisíc rokmi bola najväčšou za posledné dva milióny rokov. (Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA. Za uplynulé dva milióny rokov to bola najsilnejšia erupcia na celej Zemi. Na desiatky rokov spôsobila, že klíma na planéte sa výrazne ochladila a vedci tiež predpokladajú, že vtedajších predkov ľudí priviedla na pokraj vyhynutia a mnohé druhy aj zabila.

Prečítajte si tiež: Vedec: Ochladenie po erupcii vulkánu môže spôsobiť extrémne výkyvy počasia Čítajte 

Nie všetci vedci súhlasia, že výbuch indonézskeho supervulkánu Toba pred 74-tisíc rokmi mal taký obrovský vplyv na svet.

K opatrným hlasom sa pridáva sa aj najnovšia štúdia archeológov, ktorá naznačuje, že niektoré skupinky ľudí nielenže prežili, ale, paradoxne, sa im počas katastrofy darilo.

Skryť Vypnúť reklamu

Na pobreží Južnej Afriky sa podarilo nájsť úlomky vulkanického skla, ktoré pochádza z výbuchu.

Sklo našli medzi kosťami, nástrojmi a ďalšími dôkazmi o ľudskej činnosti, ktorá podľa archeológov dramaticky zintenzívnela. Tradičné teórie však predpovedajú, že počas obdobia nastal útlm aktivity.

Štúdiu publikovali vo vedeckom magazíne Nature.

Mikroskopické úlomky

Odhaduje sa, že erupcia Toby uvoľnila 2800 kubických kilometrov materiálu, pričom popol v atmosfére zatemnil oblohu a zablokoval slnečné svetlo, čo znížilo teploty na celom svete. Zvieratá aj rastliny čakali ťažké časy.

Do atmosféry sa vtedy dostali aj kúsky tefry, vulkanického skla, ktoré vzniklo, keď supervulkán zohrial kremeň vo vyvrhnutých skalách.

Mikroskopické úlomky skla vetry rozfúkali po celom svete. Vedci preto chceli vedieť, či po nich nájdu stopy aj na pobreží Južnej Afriky.

Skryť Vypnúť reklamu

Zamerali sa na archeologické nálezisko Pinnacle Point, v ktorom už našli desiatky tisíc historických artefaktov a neďaleké miesto Vleesbaai, v ktorom tiež našli stopy po predkoch ľudí.

Z Vleesbaai preskúmali doslova každý centimeter z 1,5-metrového vertikálneho výkopu, v Pinnacle Point preskúmali každú dôležitú vrstvu náleziska.

Nájsť sklené úlomky nebolo ľahké. Merajú len štyri stotiny milimetra a v grame pôdy, v ktorom je veľké množstvo iných minerálov, sa ich nachádza približne desať. Úlomky tefry sa napokon podarilo nájsť na oboch miestach.

Nečakaný objav

Analýza úlomkov ukázala, že ich chemická stopa sa zhoduje aj s úlomkami skla z iných miest na zemeguli. Datujú sa aj presne do časového rámca výbuchu supervulkánu.

Prečítajte si tiež: Vedec: Ochladenie po erupcii vulkánu môže spôsobiť extrémne výkyvy počasia Čítajte 

V nálezisku Pinnacle Point navyše stopy ľudskej aktivity z času tesne pred a po dopade úlomkov nevykazujú útlm. „Vôbec sme to nečakali,“ opisuje prekvapenie pre magazín Atlantic archeológ Curtis Marean.

Skryť Vypnúť reklamu

„Po prvý raz môžeme povedať, čo ľudia robili pred erupciou a po nej,“ dopĺňa výskumníčka Christine Laneová.

Aj experti, ktorí sa na štúdii nepodieľali, súhlasia, že keby supervulkán spôsobil celosvetové zmeny klímy, ovplyvnili by aj Afriku. Na pobreží Južnej Afriky dôkazy o ničivom dopade výbuchu Toby nenašli. Archeológovia podľa stôp v nálezisku predpokladajú, že výbuch nenarušil život vtedajších ľudí.

Skôr naopak, vykopávky ukazujú, že sa ľudská aktivita zvýšila.

Mohli prežiť vďaka oceánu

Výskumníci si myslia, že život na pobreží by bol vzhľadom na výbuch supervulkánu oveľa lepší. Vtedajší ľudia mali prístup k oceánu a morskému životu v ňom. Komunity vo vnútrozemí už také šťastie mať nemuseli.

Prečítajte si tiež: NASA má plán, ako zachrániť planétu pred výbuchom supersopky Čítajte 

Nie všetci však súhlasia s hypotézou, že ľuďom sa v čase výbuchu supervulkánu darilo. Archeológ Stanley Ambrose, ktorý vyslovil myšlienku, že výbuch vyhubil väčšinu predkov ľudí, poukazuje na vrstvy piesku a menej artefaktov v nich tesne nad úlomkami vulkanického skla.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako vysvetlil pre magazín Science, to naznačuje zásadné zmeny prostredia.

Marean v tejto súvislosti však upozorňuje, že vrstvy piesku vznikli vo veľmi krátkom období, týždne po výbuchu, možno dokonca aj deň.

„To nie je dôkaz, že by ľudia miesto opustili,“ doplnil. Pochybnosti by však mohli rozptýliť ďalšie vykopávky na iných miestach.

DOI: 10.1038/nature25967

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: História

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
história, Archeológia, Sopky, Supervulkány, Klíma
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Mads Mikkelsen pre SME: Som slávny, som úspešný, ale toto som chcel?

Slávny dánsky herec priznáva, že mu niekedy pomôže pohár vína.

Dánsky herec Mads Mikkelsen.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Sám si už Fico nepomôže

Špekulatívne štiepenie Smeru je obyčajná konšpirácia.

Peter Tkačenko

Prieskum: Z konfliktu SaS a OĽaNO ťaží Sulík, rastie aj Pellegriniho Hlas

Kollárova Sme rodina padala už pred kauzou nemocnica.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Český semafor začal úradovať. Dívajme sa

PES a jeho diery.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Vianoce 2020, toto sú naše tipy na technologické darčeky

Sprievodca nakupovaním technologických darčekov.

Podcast Klik.
Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Vedátorský podcast

Čierne diery sú sochármi vesmíru

Rozhovor s Norbertom Wernerom.