Pri pohľade zblízka si ho nemožno pomýliť s iným vtáčaťom. Krivonos smrekový má totiž veľmi osobitý vzhľad. Okrem pestrofarebných pierok je pre neho typický najmä krivý nos. Lepšie povedané – krivý zobáčik.
Ani to však nie je celkom presné, keďže zobec krivonosa je vlastne iba zahnutý. Pre operenca to nie je žiaden hendikep, práve naopak. Prekrížené špičky zobáka sú mu užitočným nástrojom, používa ich ako kliešte pri získavaní potravy.
Kto má zelené a kto červené pierka?
Od vrabca je väčší iba o piaď, dorastá približne do sedemnástich centimetrov. Telo krivonosa je pomerne zavalité. Má veľkú hlávku a krátky vykrojený chvost.
U tohto druhu možno medzi samcom a samičkou pozorovať výraznú dvojtvarosť – odborne tento jav nazývame pohlavný dimorfizmus. Znamená to, že partneri toho istého zvieracieho druhu sa od seba navzájom veľmi líšia, niekedy sa takmer nepodobajú.
Samička. (zdroj: PIXNIO)Kým samček krivonosa má perie tehlovočervené, samička je na vrchu tela olivovozelená a bruško má sfarbené dožlta. Na prvý pohľad ich teda spája iba rovnako vykrútený zobáčik.
Ako už ste možno uhádli podľa krivonosovho druhového mena (smrekový), tohto spevavca nájdeme všade tam, kde rastú smrečiny. Neobmedzuje sa však iba na ne. Možno povedať, že jeho domovom je väčšina ihličnatých lesov. Patrí k rozšíreným vtáčím druhom. Na krivonosy by sme natrafili v Európe, v mnohých oblastiach Ázie, na severe Afriky, ba aj v Amerike.
Ako zo šišiek doluje semiačka?
Krivonos je najspokojnejší, keď sedí vysoko na konári a obklopuje ho množstvo šišiek. Hoci do zobáčika rád vezme aj rozmanité bobule či hmyz, najvýznamenjšiu časť potravy krivonosov tvoria práve semiačka zo smrekových či jedľových šišiek.
Vydolovať semienka z plodov ihličnanu nie je jednoduché, no krivonos to dokáže celkom hravo. Príroda mu predsa nadelila vlastné kliešte – jeho zahnutý zobáčik.
“Krivonos vyspevuje aj vtedy, keď v zasnežených lesoch všetko spí. Živí sa totiž potravou, ktorá je bohatá na tuky, takže má dosť energie aj v zime. Aj hniezdiť u nás začína ako jeden z prvých operencov.
„
Horná a dolná čeľusť sú navzájom prekrížené, pripomínajú akýsi hák. Krivonos zasunie pootvorený zobec pod šupinu šišky a cvakne ním.
Zahnuté špičky jeho zobáka vtedy vyslobodia semiačko, ktoré potom vtáča poľahky vyberie jazykom.
Krivonos vyspevuje aj vtedy, keď v zasnežených lesoch všetko spí. Živí sa totiž potravou, ktorá je bohatá na tuky, takže má dosť energie aj v zime. Aj hniezdiť u nás začína ako jeden z prvých operencov. Kým ostatné vtáčatá ustrnú v hniezde, krivonosy kŕmia čerstvo vyliahnuté potomstvo.
Zahniezdia aj v zime?
Krivonosy dokážu hniezdiť v hocijakom ročnom období. Vedia sa totiž prispôsobiť situácii a usádzajú sa prevažne vtedy, keď je v smrekových šiškách najviac semienok. Najbohatšia ponuka tejto olejnatej potravy sa viaže k obdobiu od decembra do mája. Práve v tomto čase, najmä potom vo februári a marci, zahniezdi väčšina krivonosov. Nezabránia im v tom ani najväčšie mrazy.
Domček z konárikov a stebiel trávy stavia samička. V zime sú jeho steny podstatne hrubšie, aby v ňom bolo mláďatkám teplo. Budúca mama do hniezda nakladie približne štyri biele vajíčka, ktoré sú akoby pofŕkané hrdzavohnedou či čiernou farbou. Sedí na nich asi dva týždne, zatiaľ čo ju partner usilovne kŕmi.
Samček si neoddýchne ani po tom, čo sa holániky krivonosov začnú vykľúvať na svet. Mláďatá kŕmia obaja rodičia ešte asi dva týždne po vyliahnutí. Mladé potrebujú starostlivosť nielen preto, že ešte nevedia lietať.
Krivonosčatá sa liahnu s úplne rovnými zobáčikmi. Osamostatnia sa až keď im zobce stvrdnú a zakrútia sa. Aby sa aj ony dokázali cez šupiny smrekovej šišky dostať až k semienkam.
