Autor: Quark/Zdeněk Urban
Asi všetci sme sa už stretli s príbehmi opisujúcimi pozorovania či nálezy stôp bytostí pripomínajúcich veľké ľudoopy, no vyšších ako človek, ktoré majú obývať vysokohorské prostredie Himalájí, najmä v Nepále, Bhutáne a Tibete.
V podaní domorodcov sa označujú ako yeti alebo meh-teh, v nepálčine himamānav, čo znamená snežný muž respektíve snežný človek. Vyskytujú sa aj názvy chemo, mheti a bharmando.
Tieto mýtické bytosti sa počas rokov stali pevnou súčasťou miestneho folklóru.
Obrovský kraken zhltol loď. Ktoré zvieratá boli predlohou mýtov Čítajte V polovici 19. storočia však ako pikantnosť zaujali návštevníkov z Európy i Ameriky. Yetiovia odvtedy žijú samostatným mediálnym životom. Na celosvetovej vlne záujmu širokej verejnosti sa vynorili aj ich náprotivky v iných kútoch Eurázie, dokonca aj v Amerike a Afrike.
O tom, či yetiovia v konečnom dôsledku zosobňujú realitu alebo sú len fikciou, môže rozhodnúť jediné: priame dôkazy.
Vítaným príspevkom v tomto duchu je štúdia šiestich výskumníkov z USA, Francúzska, Nórska, Pakistanu a Singapuru, ktorých viedla Charlotte Lindqvistová z Buffalskej univerzity.
Uverejnili ju koncom novembra 2017 v prestížnom vedeckom časopise Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences.
Skúmanie vzoriek
Vedci sa primárne zamerali na evolučnú históriu záhadných medveďov z Himalájí a Tibetskej plošiny. Ako hlavný nástroj výskumu využili genetickú analýzu biologických vzoriek.
Na pamäti však mali tiež legendy o yetioch a súčasne aj skutočnosť, že jedným z vysvetlení je, že ide o zámenu s miestnymi medveďmi.
Preto do výskumu zahrnuli aj niekoľko vzoriek uchovávaných v múzeách a súkromných zbierkach, ktoré sa pripisujú yetiom.
Celkovo takto preskúmali deväť yetiovských vzoriek. Tento vymedzený súbor tvorila kosť, zub, pokožka, srsť a trus. Všetko sa našlo v himalájsko-tibetskej oblasti.
A výsledok? Pre fanúšikov yetiov priam zdrvujúci.
