BRATISLAVA. Za posledné dva týždne zaznamenali americkí geológovia sériu viac ako dvesto slabších otrasov pod supervulkánom v národnom parku Yellowstone.

Od začiatku 8. februára údaje ukázali niekoľko veľmi slabých otrasov denne, no po 15. februári ich bolo oveľa viac, pričom najsilnejší mal magnitúdo 2,9.
Geológovia z vládnej výskumnej agentúry United States Geological Survey však upozorňujú, že aj keď sa otrasy odohrali veľmi blízko pri supervulkáne, netreba sa obávať veľkého zemetrasenia či výbuchu. Informujú o tom na svojom webe.
Podobné série zemetrasení sú v národnom parku bežné, tvoria viac než 50 percent všetkej seizmickej aktivity v Yellowstone. Podľa doterajších výskumov podobné otrasy neprispievajú k sopečnej činnosti.
Dve príčiny otrasov
Otrasy sa odohrali trinásť kilometrov severovýchodne od parku, v hĺbke približne osem kilometrov. Otrasy sprevádzalo množstvo ďalších, ktoré však boli také slabé, že sa nedali zachytiť.
"Toto sa v Yellowstone zvykne diať, odkedy je Yellowstone Yellowstonom," vysvetlil pre web Live Science geofyzik Mike Poland z agentúry. Dodal, že podobné série zemetrasení sa v parku dejú bežne.

Minulý rok zaznamenali v svetoznámom parku od júna do septembra vyše 2400 otrasov na približne podobnom mieste, pričom najsilnejší otras mal magnitúdo 4,4. Podľa webu USGS by súčasná séria mohla byť pokračovaním aktivity z minulého roku.
Podobné série môžu mať dve príčiny. Prvou je pohyb tektonických platní, druhou sú zmeny v tlaku pod povrchom, ktoré spôsobilo nahromadenie alebo ústup vody, magmy či plynu.
Oblasť, v ktorej sa súčasná séria odohrala, je seizmicky veľmi aktívna. Nielenže sa pod ňou odohrávajú oba procesy, ale série zemetrasení sú v nej časté. Táto séria je však relatívne slabá.
Geológom podobné udalosti umožňujú lepšie porozumieť dianiu v oblasti. Predošlé udalosti v rokoch 2004, 2009 a 2010 už pri výskume....
Tisícky zemetrasení ročne
V Národnom parku Yellowstone podľa tamojšej správy zaznamenajú od tisíc do tritistíc zemetrasení ročne, pričom väčšinu ani prístroje nezachytia. Sú výsledkom mnohých zlomov v oblasti.

Najväčšiu sériu zemetrasení s viac ako tromi tisíckami otrasov zaznamenali v roku 1985 počas troch mesiacov.
Najsilnejšie zemetrasenie zaznamenali v roku 1959 s magnitúdom 7,3.
Vedci si myslia, že súčasné série môžu byť dôsledkom tohto zemetrasenia.
Zemetrasenia pomáhajú udržať hydrotermálnu aktivitu. Bez nich by sa malé zlomy a kanály napájajúce gejzíry a pramene upchali usadeninami nerastov.