Arktída je klimatickým kľúčom k našej spoločnej budúcnosti. Vedci však odkrývajú čoraz viac možných mechanizmov, ktoré spôsobujú zrýchľovanie otepľovania v tomto stále mrazivom a odľahlom kúte planéty.
Nová štúdia naznačuje, že ani naplnenie cieľa Parížskej dohody - teda zabrániť otepleniu o viac ako 2 °C - nemusí stačiť na zachovanie arktického morského ľadu. So všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplynú.
Už terajšia úroveň klimatickej zmeny uvoľňuje veľké množstvo oxidu uhličitého z doteraz zamrznutého permafrostu, ktorý Arktídu obklopuje. Ak ľudstvo navyše začne využívať zdroje fosílnych palív ukrytých pod ustupujúcim ľadom, čo je vysoko pravdepodobné, s oteplením nižším než 2 °C sa musíme rozlúčiť.
Kľúčová hranica: 1,5 °C
Dvojica autorov z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka pre meteorológiu zverejnila nový výpočet morského zaľadnenia v Arktíde.
Ak sa priemerná globálna teplota oproti súčasnosti zvýši ešte o necelý 1 °C (od začiatku priemyselnej revolúcie teplota stúpla už o viac ako 1 °C), šance na „prežitie“ morského ľadu v Arktíde v letnom období budú veľmi malé.
Arktídou „bez ľadu“ rozumieme stav, keď plocha plávajúceho ľadu poklesne pod hranicu 1 milión km2, čo by predstavovalo iba zlomok súčasnej rozlohy.
Prognózy, pri ktorých vedci skombinovali historický a budúci vývoj ľadu za pomoci viac ako stovky simulácii klimatického modelu s meraniami zo satelitov, zverejnil časopis Geophysical Research Letters.
Pesimistickejší scenár vývoja arktického zaľadnenia berie do úvahy vyššiu citlivosť roztápania ľadu v reakcii na rastúcu teplotu. V ysoká šanca (až 90 %) na zachovanie ľadu existuje iba v prípade, ak sa atmosféra neoteplí v priemere o viac ako 1,5 °C.
