Má trochu nezvyčajné meno. Len ťažko sa podľa neho môžeme dovtípiť, že pomenúva práve sovu. A veru hej, pôtik kapcavý je sovička s našuchoreným perím, ktoré vyvoláva klamlivý dojem, že zviera je o čosi väčšie.
V ríši operených dravcov však pôtik aj napriek načuchraným pierkam patrí medzi drobnejšie vtáčence. Veľkosťou sa ponáša na kuvika obyčajného.
“Vďaka jemným pierkam pôtika vo vzduchu takmer nepočuť, ani keď sa vznáša rovno nad nič netušiacou korisťou.
„
Dorastá asi do 25 centimetrov, pričom rozpätie jeho guľatých krídel je najviac šesťdesiat centimetrov. Vzdialenosť medzi hrotmi perutí je teda kratšia než napríklad v prípade holubov. Pôtik krídlami za letu striedavo rýchlo udiera, aby potom krátko plachtil vo vzduchu.
Ako väčšina nočných vtákov, aj on je tichý a obratný lovec. Na operených nohách má ostré pazúry, ktorými poľahky chytí korisť.
Podľa čoho pôtika spoznáme?
Je to ekocída. Ako si sami ničíme národné parky Čítajte Hlávku má v pomere k telu celkom veľkú, vynímajú sa na nej najmä oči so žltými dúhovkami.
Zahnutý zobák je tiež sfarbený dožlta, no je menej výrazný. Takzvaný závoj – usporiadanie pierok okolo očí – je belavý, ohraničený tmavou farbou.
Mladé pôtiky sú skôr čokoládovohnedé. Dospelé sovy majú vrch tela tmavohnedý a ich perie zdobia svetlé škvrny. Pierka na brušku sú, naopak, bledé a nahusto posiate hnedými fliačikmi.
V akých lesoch hniezdi najradšej?
Jeho domovom sú tajgy v Severnej Amerike, Európe aj v Ázii. Na Slovensku obýva predovšetkým horské oblasti. Voľká si v ihličnatých aj zmiešaných lesoch. Najväčšmi sa mu páči medzi smrekmi, no nepohrdne ani jedľovými porastmi. Výnimočne sa usadí aj v bučinách.
Na našom území žije podľa odhadov takmer šesťsto hniezdnych párov pôtikov. Odborníci na vtáctvo – ornitológovia – nepovažujú tieto drobné sovičky na Slovensku za ohrozený druh. Predsa však varujú, že im neprospieva hromadná ťažba starých drevín.
Práve mnohoročné stromy plné dutiniek, ktoré v nich zanechali ďatle, sú najčastejšie miestom, kde nájdu pôtiky útočisko a zahniezdia tu. Omladzovanie lesov preto nemá byť invazívne a lesníci by pri ňom mali dohliadať na zachovanie smrekov či jedlí s otvormi a dutinami.
Tvár lesa totiž nemožno meniť odrazu, pretože aj staré stromy v ňom majú svoj význam.
Čím láka samičku?
Myšiarky sú naše najužitočnejšie sovy, ľudia po nich strieľajú Čítajte Tok pôtikov sa zriedkavo začína už vo februári, no spravidla tokajú až v marci. Samec v tomto období celé noci neúnavne vyspevuje. Keď práve nenôti, opakovane vlietava do dutiny, ktorú si zvolil ako budúce hniezdo.
Nosí tam potravu a z útrob stromu zasa prenikavo trilkuje, volá tak samičku. Neprestane, až kým sa mu na tento rituál nepodarí nalákať budúcu družku.
Pôtiky sa pária uprostred noci za prenikavého kriku, ale ľuďom spánok nerušia. Na rozdiel od myšiarok či kuvikov sa totiž tieto sovy nezdržiavajú v blízkosti človeka, ale v lesoch.
Kŕmia mláďatá, aj keď s nimi už nebývajú?
Pôtiky nevytvárajú trvalé páry a hniezdia iba raz do roka. Ak im nakladené vajíčka zničí nejaké zviera, mama sova znesie ďalšie. V hniezde pôtikov možno nájsť štyri až sedem guľatých snehobielych vajec. Sedí na nich výhradne samica, nad ktorou zase bdie partner. Kým ona zahrieva znášku, samec jej prináša potravu.
Vďaka jemným pierkam pôtika vo vzduchu takmer nepočuť, ani keď sa vznáša rovno nad nič netušiacou korisťou. Loví najmä drobné cicavce, ako napríklad myši, vzácnejšie sa ulakomí na malé vtáčence a hmyz.
Približne po štyroch týždňoch sa z vajíčok vykľujú malé pôtiky. Potravu, ktorú samec neprestajne prináša do hniezda, už samička rozdeľuje aj medzi mladé.
Asi po mesiaci od vyliahnutia sú pôtiky samostatné a opúšťajú hniezdo. Napriek tomu ich rodičia chodia ešte dlho prikrmovať, i keď sa mladé do hniezdnej dutiny už nevracajú.
