Malé pivo po obede, pohár červeného vína po večeri, kalíšok destilátu na dobrú noc? Môže byť. Podľa výskumného tímu z prestížnej Rochesterskej univerzity v New Yorku takáto úprava celkového pitného režimu nie je nebezpečná.
Ba čo viac: štúdia dokonca ukázala, že nízke dávky alkoholu prispievajú k zachovaniu normálneho fungovania mozgu až do pokročilého veku.
Aby sme boli presní: vedci zistili, že takto to funguje pri myšiach, nemáme však dôvod nazdávať sa, že u ľudí by to malo byť iné. Molekuly alkoholu, ktoré vyvolávajú tie isté procesy v myšom aj v ľudskom mozgu, totiž majú jednu zaujímavú schopnosť: pomáhajú zlepšovať činnosť relatívne nedávno objaveného glymfatického systému.
Ten v mozgu plní úlohu upratovačky, ktorá každý deň, presnejšie každú noc, odstraňuje škodlivé odpadové látky. Vrátane tých, ktoré sa spájajú so vznikom Alzheimerovej choroby a iných neurodegeneratívnych chorôb pokročilého veku.
Menej je naozaj viac
Štúdiu, ktorá vznikla na prestížnej americkej súkromnej univerzite, publikoval online odborný časopis Scientific Research.
Nová vedecká práca zapadá do rastúceho množstva výskumov, ktoré poukazujú na kladné zdravotné účinky konzumácie nízkeho množstva alkoholu na organizmus. Vedci už napríklad v rámci týchto štúdií zdokumentovali zníženie rizika kardiovaskulárnych chorôb alebo nižšie riziko výskytu mnohých typov rakoviny.
Lenže práve pri alkohole platí, že všetkého veľa škodí, a keď už raz človek s popíjaním začne, býva problém udržať sa v rámci zdravotne prospešných dávok; netreba zabúdať, že ide o návykovú látku.
