BRATISLAVA. Boj s časom o budúcnosť planéty pokračuje. Európskej únii sa prvýkrát v histórii podarilo získať viac elektriny z obnoviteľných zdrojov ako z uhlia.
Zmena klímy privedie na prah Európy milióny ľudí, ukazuje štúdia Čítajte Namiesto búrlivých osláv však treba na poli energetickej politiky prijímať stále bolestivejšie rozhodnutia. Matematika vyplývajúca z Parížskej dohody je nekompromisná.
Ak má svet uspieť, potrebuje obnoviteľnými zdrojmi nahradiť každý deň výkon až 1,5 GW. A to až do doby, kým sa takto nenahradí väčšina energetických kapacít, napojených na fosílne zdroje. V ideálnom prípade bude ľudstvo potrebovať desaťročia. Iná cesta však sotva existuje.
Potvrdzujú to aj nové vedecké štúdie, podľa ktorých by nás niektoré únikové cesty riešenia klimatickej zmeny priviedli do slepej uličky.
Skúsime geo-inžinierstvo?
Pod geo-inžinierstvom zvyčajne rozumieme akýkoľvek plánovaný zásah do podnebia planéty, ktorého výsledkom je zníženie globálnej teploty.
Svojím spôsobom už určitý druh geo-inžinierstva uskutočňujeme, pretože spaľovaním uhlia či nafty sa uvoľňujú prachové častice, odrážajúce slnečné lúče. Nejde o úmyselnú manipuláciu, ale o vedľajší efekt spaľovania fosílnych palív.
Tlak na znižovanie emisií však naberá na sile a o možnostiach naozajstného geo-inžinierstva sa diskutuje čoraz viac. Štúdií porovnávajúcich finančnú či technologickú náročnosť jednotlivých zásahov existuje pomerne dosť, výskum analyzujúci možné dôsledky pre život na planéte však prekvapivo chýba.
Túto medzeru vyplnil tím autorov pod vedením Christophera Trisosa z Národného syntetického socio-environmentálneho centra Univerzity v americkom Marylande.
V štúdii, ktorú zverejnil časopis Nature Ecology and Evolution, analyzovali vedci scenár, v ktorom ľudstvo každý rok po dobu 50 rokov vypustí približne 5 miliónov ton chladiacich aerosólov. V prvej práci svojho druhu dospeli k dvom závažným záverom.
