BRATISLAVA. Miniatúrne, lacné a energeticky nenáročné prístroje vedia zistiť prítomnosť mikroorganizmov vo vzorkách pochádzajúcich z extrémneho prostredia.
Napríklad z takého, aké v súčasnosti vládne na suchom a chladnom Marse, prípadne na iných planétach, mesiacoch či asteroidoch Slnečnej sústavy.

Tieto zázraky modernej techniky však dokážu ešte viac: kultivovať a analyzovať DNA mikróbov, ktoré sa vo vzorke ukrývajú, a zistiť, či sú živé.
Priamo na mieste nálezu, bez toho, aby bolo treba vzorky zložito uskladňovať a dopravovať do vzdialených laboratórií.
Cestu, ako na to, ukázal v štúdii z odborného časopisu Frontiers in Microbiology výskumný tím z kanadskej McGillovej univerzity a Bigelowho vedeckého oceánskeho inštitútu v USA.
Mars našli doma
Napriek optimistickým víziám z konca uplynulého storočia na Mars ešte stále „naživo“ nelietame. Kanadsko-americký tím sa však takou drobnosťou nenechal zmiasť a vhodné marsovské podmienky pohľadal u seba doma.
Ich Marsom sa na nejaký čas stali najsevernejšie oblasti Kanady, konkrétne Axel Heibergov ostrov v Severnom ľadovom oceáne, vzdialený približne 900 km od severného pólu.
Táto pozemská analógia červenej planéty vedcom poslúžila na overenie novej metódy atrobiologického výskumu.