BRATISLAVA. Rastliny nemajú oči, uši, či nos, ktorými by vnímali svet ako ľudia. Napriek tomu si našli vlastný spôsob, ako vnímať svoje okolie a svet.
Najviac sa ich schopnosti ukážu, keď zacítia smrteľné ohrozenie.

Biológovia už dlho vedia, že rastliny namiesto zmyslových orgánov využívajú špeciálne proteíny, ktoré sa nachádzajú na membránach buniek.
Proteíny dokážu vycítiť rôzne chemikálie či mikróby, ktoré sú v okolí rastlín a spustia varovnú reakciu.
Až teraz sa však medzinárodnému tímu vedcov z Európy, Kanady a Spojených štátov podarilo zmapovať sieť až dvesto takýchto proteínov a opísať, ktoré z nich fungujú ako hlavný uzol, bez ktorého by sa celá komunikačná sieť zrútila.
Vďaka mape sa navyše podarilo odhaliť aj doteraz neznáme spôsoby, akými sa látky v rastlinách medzi sebou rozprávajú.
Štúdiu publikovali v prestížnom magazíne Nature.
Prvá mapa ochrany rastlín
Výskumníci sa zamerali na špeciálny druh proteínu, ktorý je pre celý proces vycítenia a upozornenia na nebezpečenstvo veľmi dôležitý - LRR receptorová kináza, ktorá sa štruktúrou podobá na receptory v ľudskom imunitnom systéme.
Proteíny v rastlinných bunkách majú svoju mimobunkovú časť, ktorá vystupuje mimo membránu a ktorá dokáže vycítiť nebezpečné látky a organizmy. Keď zachytí nebezpečenstvo, spustí prostredníctvom vnútrobunkovej časti proteínu reakciu.