Zdá sa tak samozrejmé, že by nikto nemal umierať sám, že sa o tom ani nezvykne diskutovať.
Ľudia ale často umierajú osamotení. Niekedy to dokonca vyzerá tak, akoby si samotu na sklonku svojich životov dotyční dobrovoľne vyberali.
Dobré umieranie
Glenys Caswellová z britskej Univerzity v Nottinghame sa v článku na portáli The Conversation zamýšla , či je na umieraní osamote naozaj niečo zlé, keď to kultúra, zdravotníctvo aj sama spoločnosť tak presvedčivo tvrdí.
Čínsky cisár túžil po elixíre života, do pátrania zapriahol celú krajinu Čítajte Keď človek umiera v nemocnici alebo opatrovateľskom dome, je bežné, že zodpovední k umierajúcemu privolajú najbližších.
Pre mnohých potom nasledujú zážitky takzvanej nútenej bdelosti v blízkosti členov rodiny.
Keď potom v priebehu každodennej rutiny svojho blízkeho na smrteľnej posteli niekto nechá osamote a on práve vtedy skoná, nasledujú výčitky a pocit viny, že v rozhodujúcej chvíli pri ňom nikto nebol.
Množstvo výskumných materiálov z mnohých kultúrnych prostredí sa snaží opísať, čo znamená umrieť "dobre".
Nikto by nemal umrieť sám
Existuje množstvo odlišností, no akt smrti má naprieč kultúrami najmä jedno spoločné, nikto by vraj nemal umierať sám.
David Bowie zomrel pred rokom. Nové piesne a dokument objasňujú, na čo vtedy myslel Čítajte Takýto názor možno počuť z najrôznejších oblastí. Zdravotnícky personál a najmä sestričky ho vo výskumných rozhovoroch zastávali takmer jednotne.
Množstvo kultúrnych odkazov tiež stavia umieranie osamote do pozície zlej veci.
Príkladom je smrť hlavného hrdinu Dickensovej Vianočnej koledy, kde má jeho osamotený skon pôsobiť ako odstrašujúci príklad.
Smrť Davida Bowieho média označili za pokojnú, keďže zomrel v kruhu rodiny.
Ak bežný človek umrie sám a navyše sa jeho telo podarí nájsť až o niekoľko dní po smrti, má zaručené, že jeho smrť v novinách ponesie prívlastky ako tragická, šokujúca či smutná.
Odchod osamote
Väčšina ľudí sa asi zhodne na tom, že pri svojej smrti sami byť nechcú. Výskum ale naznačuje, že existujú aj takí, ktorí na sklonku svojich dní preferujú samotu.
Chcel slávu. A keď ju dostal, už o ňu nestál Čítajte Podľa Caswellovej výskumov síce sestričky zastávajú názor, že by umierajúci nemali byť sami, no videli viacero prípadov, kedy človek umrel hneď, ako zostal v miestnosti sám.
Niektoré zo sestier si myslia, že istá skupina ľudí si pri odchode na onen svet jednoducho praje byť sama.
Iné dokonca veria, že umierajúci má istú kontrolu nad tým, kedy skoná a urobí tak práve v momente, keď pri sebe nemá blízkych.
Pri výskumných rozhovoroch so seniormi sa oni sami prekvapivo k smrti osamote nepostavili ako k čomusi nežiaducemu či zlému.
Väčšina zhodnotila celú vec tak, že si vie predstaviť aj omnoho horšie veci, než je umieranie.
So smrťou je to zrejme rovnako ako so životom, každý človek si ich praje prežiť trochu inak.
