Aj keď si to často neuvedomujeme, my ľudia sme veľmi rozdielni. Ukazujú to aj najnovšie výskumy mozgu, ktoré idú čoraz viac do hĺbky. Môžu za to nielen gény, ale aj to, že prakticky každý z nás sa formuje v inom prostredí a pod inými vplyvmi.
Štúdia tímu nemeckých neurovedcov opísala rozdiely vo fungovaní mozgov v takej na prvý pohľad kompaktnej skupine umelcov, akou sú profesionálni pianisti. Rozdiel je „iba“ v tom, že jedna skupina pianistov hrá džezovú, druhá klasickú hudbu.
Mozog hudobníkov sa líši od mozgov ľudí, ktorí sa hudbe nevenujú. Umenie interpretácie si totiž vyžaduje komplexnú súhru najrôznejších schopností, ktoré sa súčasne odzrkadľujú aj v zmenách v mozgu.
Vedecký tím z Inštitútu výskumu kognitívnych schopností a neurovied Maxa Plancka v Lipsku zistil, že tieto schopnosti sú uložené v oveľa jemnejšie nastavenom mozgovom mechanizme, než sa pôvodne predpokladalo.
Dokonca sa líšia ešte aj podľa toho, aký hudobný štýl človek uprednostňuje. Napríklad mozgová aktivita džezových pianistov sa líši od aktivity, ktorú vykazujú mozgy hráčov klasickej hudby, dokonca aj vtedy, keď hrajú to isté hudobné dielo.
Akú hudbu počúvate, taká ste osobnosť. Vedci odhalili spojitosť Čítajte Dilema špičkového hudobníka
Ľudia zvyčajne predpokladajú, že meniť hudobné štýly a plynule prechádzať napríklad z džezu na klasiku alebo naopak nemôže byť pre profesionálnych hudobníkov príliš veľký problém. V skutočnosti si na niečo také trúfne málokto.
Nevedia si to predstaviť ani vynikajúci hudobníci, ktorí majú v rôznych žánroch už desiatky rokov skúseností a patria dokonca k svetovej špičke.
Jedným z takýchto slávnych pianistov je Američan Keith Jarrett, ktorý hrával aj s džezovou legendou Milesom Davisom.
Jarrett sa pri svojich technicky dokonalých improvizáciách rád inšpiruje inými žánrami; zavíta aj do sveta gospelu, blues či klasickej hudby.
Keď sa ho však raz opýtali, či by niekedy chcel mať koncert, na ktorom by striedavo hral džezové a klasické skladby, odmietavo zavrtel hlavou: „To nie je lákavá predstava... Pokúšal by som sa o niečo, čo prakticky ani nie je možné...“
Svoju neochotu stáť súčasne jednou nohou vo svete džezu a druhou nohou vo svete vážnej hudby zdôvodnil takto: „Na každú z týchto dvoch činností musíte mať nastavené (mozgové) obvody úplne inak.“
O vysvetlenie tohto fenoménu sa pokúsil nemecký vedecký tím z Lipska v štúdii zverejnenej v odbornom časopise NeuroImage.
„Ide o to, že každý z týchto dvoch hudobných štýlov kladie na pianistov iné požiadavky, preto je také problematické preskakovať z jedného druhu hudby na druhý,“ povedala Daniela Sammlerová z lipského inštitútu, vedúca štúdie.
Vedci odhalili, prečo práve vám hrá hudba v hlave Čítajte Čo budem hrať a ako to budem hrať?
Iné schopnosti potrebujú pianisti, aby zvládli umenie improvizovať v džezovom štýle, iné si vyžaduje interpretácia klasickej hudby. Jeden z výrazných rozdielov medzi týmito dvomi skupinami hudobníkov spočíva v spôsobe, akým hru na svojom obľúbenom nástroji plánujú.
