| Okami HD | |
| Páči sa nám: | hrateľnosť, nebeský štetec, grafický štýl, hudba, mytológia |
| Nepáči sa nám: | dabing, nenáročnosť, nemožnosť preskočiť rozhovory |
| Hodnotenie: | 9 |
| Platformy: | PlayStation 4 (recenzovaná verzia), Xbox One, PC |
Hru na recenziu poskytla Cenega.
Remaster sem, remaster tam. Ak sa o súčasnej generácii hier a konzol bude raz písať, určite sa spomenie práve tento fenomén. Neprejde jedno herné podujatie, aby sa neoznámilo opätovné vydanie nejakej staršej hry.
Pritom platí, že aj keď vlastníte práve staršiu verziu, na novej konzole si ju nezahráte.
Ale dá sa na to pozrieť aj z druhej strany. Vďaka opätovným vydaniam sa k hre môžu dostať ľudia, ktorým v pôvodnom čase vydania ušla. Alebo sa hrali na inej konzole. Alebo by ich vtedy nebavila. Alebo vtedy hra komerčne prepadla a až po čase sa ukázala ako nedocenený klenot.
Okami je jednou z takých hier. Ako jedna z labutích piesní PlayStation 2 prepadla, dokonca aj v Japonsku, kde ju vytvorili. Až opätovné vydanie na Nintendo Wii a neskôr na PlayStation 3 ju dostalo do povedomia ako jednu z najlepších hier v dejinách.
S príchodom najnovšej verzie si môžu zahrať všetci na hlavných platformách. Čo teda robí Okami tak jedinečnou hrou, že by vám nemala ujsť?
Na, tu je svet, hraj sa
Okami je totiž tou hrou, ktorú - ak sa vám prirastie k srdcu -, nebudete chcieť opustiť. Na pohľad je roztomilá, no zároveň si zachováva vážny a hlboký tón. Je plná ponaučení, aké by ste čakali od mýtov a legiend. Je ako kniha, ktorej obrázky sa s otvorením stránok rozvinú pred vami a chcete skúšať, čo sa s nimi dá robiť.
Okami rozpráva príbeh z pradávnych japonských mýtov a legiend. Zlého démona Orochiho vypustili omylom zo zakliatia a opäť sa rozmáha po krajine, ktorú oberá o život, energiu a keďže ide o videohru, aj o farbu. Bohyňa slnka však odmieta nechať Orochimu všetko napospas a prevtelí sa do sochy vlka.
Práve v tomto momete sa vlka zhostí hráč a spolu s malým potulným umelcom veľkým ako palec sa budú nasledujúce desiatky hodín snažiť zabrániť najhoršiemu - záhube sveta.
Musí si získať priazeň ostatných bohov, aby mu darovali svoju moc - naučia ho špeciálne ťahy štetcom, ktorými sa na svojej púti svetom bude snažiť zapudiť zlo a pliagu.
(zdroj: SME - Matúš Beňo)Učí vás postupne
Čaká na vás hra, ktorú akoby vyrobilo Nintendo, ale dáko sa zatúlala na iné platformy.
Dáva to zmysel, keďže jej hlavný tvorca je veľkým fanúšikom hier zo série Zelda. A tak váš čaká obrovský svet s rôznymi zákutiami, zatuchnutými kobkami, hustými lesmi, horamil, mestečkami, ktoré čakajú na preskúmanie a odhalenie tajomstiev.
V každom kúte nájdete niečo nové, či už spoznáte novú postavu, naučíte sa ďalšiu bojovú techniku, nájdete skrytý poklad, niekomu pomôžete v ťažkostiach.
Keď sa naučíte bojovať, hra vám ukáže, ako sa dajú kombinovať rôzne zbrane. Keď sa naučíte základné ťahy štetcom, hra vás naučí nakresliť bombu - a vám docvakne, že takto sa dostanete do jaskýň, na ktoré ste už narazili a do ktorých ste sa predtým nevedeli dostať.
Keď vyčistíte krajinu od pliagy, hra vás naučí rybárčiť a ako kŕmiť všetko tvorstvo.
A keď toto zvládnete, hra vám ukáže, ako opäť prinavrátiť krajine život a farbu. A vidieť pestrofarebnú vlnu, ktorá sa preženie pustou krajinou, stojí za to.
Štetec silnejší ako ostrie meča
Prekrásna ručne kreslená grafika vychádzajúca z tušovej maľby štetcom nie je len na okrasu.
Jej osobitosť paradoxne vyplynula z hardvérových obmedzení starej PlayStation 2. Realistickú grafiku by konzola nezvládla, a tak sa museli tvorcovia vynájsť. A dobre urobili, pretože až vďaka štylizácii hry do tušovej maľby im prišiel na um nápad, ktorý dovtedy a ani potom žiadna iná hra nemala - nebeský štetec.
Nebeský štetec sa stal veľkým ťahákom Okami. Stlačíte tlačidlo, hra sa zastaví, cez obrazovku sa natiahne plátno a páčkou na ovládači alebo myšou pohybujete štetcom a kreslíte. Samotná maľba štetcom si síce vyžaduje trochu cviku, ale kresba je veľmi intuitívna a rýchlo sa dostane pod kožu.
Stará pani je smutná, že jej mokré prádlo sa bude dlho sušiť? Stačí nakresliť kruh na oblohu a zrazu vyjde slnko. Potrebujete sa dostať cez vodu k ostrovu? Nakreslite na hladinu kruh a objaví sa lekno. Potrebujete rozseknúť protivníka? Stačí prudký ťah štetcom do strany.
Ale kým na obyčajných protivníkov postačí len obyčajný prudký ťah, počkajte si na bossov. Tam už sa budete musieť obracať viac a využívať naraz viacero techník, ktoré ste sa dovtedy naučili. Len si treba dávať pozor na zásoby tušu, nie sú bezodné.
Našťastie sa dajú mnohé súboje bez problémov obísť. Svetom totiž blúdia obroské zelené zvitky, ktoré sa po stretnutí s vami premenia na uzavretú arénu s niekoľkými nepriateľmi. Ale aj vtedy sa dá nájsť štrbina v aréne, zaútočiť na ňu a uniknúť.
Hra sa vás okrem dlhého úvodu, keď vám hovorí čo a ako kde spraviť, nesnaží nič vnútiť.
(zdroj: SME - Matúš Beňo)Zlé ťahy štetcom
Ale ani Okami sa nevyhli chyby. V prvom rade, hra nemá dabing.
Namiesto hlasov počuť len žvatlaninu. A kým v úvode sa to ešte dá prekusnúť, po dlhšom čase to môže otravovať. Navyše, mnohé rozhovory sa nedajú nijako urýchliť a musíte si ich vypočuť celé, čo obzvlášť nepoteší hráčov, ktorí sa k Okami budú chcieť vrátiť, no poznajú celý dej.
Je to veľká škoda, pretože aj keby nebola iná možnosť, japonský dabing by hre veľmi sedel podobne ako ruština k sérii Metro.
Druhá výčitka smeruje k náročnosti hry, respektíve skôr k jej nedostatku. Problém ani tak nie je s jednoduchosťou bojového systému (ozaj stačí len mačkať tlačidlá, ale to je vzhľadom na zameranie hry vedľajšie), ako skôr s tým, že nepriatelia nepredstavujú žiadnu výzvu.
Je celkom možné, že skôr zomriete úplným nedopatrením, než v zápale boja.
