V tomto článku sa nebudeme zaoberať žiadnymi technickými záležitosťami, bombastickými tlačovými správami ani filozofiou free softvéru (tú vysvetlíme iba zbežne). Spomenieme len informácie, ktoré sú podľa nás zaujímavé pre každého užívateľa počítača.
Čo je to Linux?
Linux je operačný systém. Veľmi zjednodušene povedané je to základný program umožňujúci prácu ostatným programom. Jeho autorom je Fín Linus Torvalds, ktorý na ňom začal pracovať v roku 1991.
Výnimočnosť Linuxu spočíva v tom, že je šírený pod licenciou GNU GPL. Tá vyžaduje okrem iného to, že je k dispozícii vrátane zdrojového kódu, ktorý si každý môže upraviť a doplniť podľa vlastných potrieb. Práve tento fakt spolu s rozvojom internetu umožnil, že v súčasnej dobre sa už na jeho vývoji podieľa niekoľko tisíc ďalších programátorov.
Keďže operačný systém sám o sebe nie je veľmi použiteľný, potrebuje ešte sadu základných aplikácií. Tieto v prípade Linuxu pochádzajú prevažne z projektu GNU (viď www.gnu.org), preto sa môžete stretnúť aj s označením GNU/Linux.
Pre Linux už existuje veľké množstvo aplikácií, prevažne určených pre servery a pokročilých užívateľov. V poslednej dobe však stále rýchlejšie pribúdajú aj programy určené najširším vrstvám, používajúce prívetivé grafické rozhranie. Prevažná časť z nich je tiež šírená pod licenciou GPL alebo inou patriacou do free softvéru.
Takže to je niečo ako Windows?
Dá sa to tak povedať. Na rozdiel od Windows však vychádza z Unixu, čo na užívateľsky viditeľnej úrovni znamená hlavne iné názvy príkazov a možnosť práce viacerých užívateľov na jednom počítači. Zatiaľ čo vo Windows je snaha skôr integrovať do každého programu čo najviac funkcií, v Linuxe prevažujú programy zamerané na jednu činnosť, ktorú však robia čo najlepšie. Vzájomnou komunikáciou týchto programov sa potom ľahko realizujú aj komplikované úlohy.
Načo mi je Linux, keď už mám Windows?
Ak vám v ňom nič nechýba a všetko v ňom funguje k vašej úplnej spokojnosti, tak asi na nič. V tomto prípade ste však veľmi výnimočný prípad :-).
Pokiaľ nemáte nejaké výnimočné požiadavky alebo nie ste viazaný na nejaký uzavretý formát súborov, mal by vám Linux poskytnúť všetko, čo používate vo Windows. Niektoré programy sa vám zrejme budú páčiť menej, iné vás môžu naopak príjemne prekvapiť.
Okrem bezplatnosti a vyššej kvalite programov sa medzi hlavnými dôvodmi na používanie často uvádza radosť. Tá môže vychádzať napríklad z toho, že v Linuxe sa nemusíte obávať skrytých funkcií alebo vnucovania nejakej reklamy. Vývoj žiadneho free softvér programu sa nezastaví len preto, že by marketingovo prestal vyhovovať ... A pokročilejší užívatelia, hlavne ak majú viac voľného času, si určite vychutnajú objavovanie nespočetného množstva zaujímavých funkcií.
V čom je Linux lepší ako Windows?
V krajinách, kde je cena softvéru v pomere k priemernému platu značne vysoká (a Slovensko k nim jednoznačne patrí), je dostatočnou výhodou už to, že je k dispozícii zadarmo. Pritom okrem niektorých špecializovaných oblastí preň už existujú aplikácie všetkých druhov.
Pokročilým užívateľom a hlavne programátorom sa zrejme budú páčiť rozsiahle možnosti Linuxu a programov preň, od funkčnosti až po možnosti nastavenia, o ktorých sa užívateľom Windows ani nesníva. A dostupnosť zdrojového kódu dáva každému, kto má potrebné znalosti, možnosť upraviť a doplniť čokoľvek podľa vlastných predstáv.
Čo sa týka kritérií ako bezpečnosť, spoľahlivosť, rýchlosť a podobne, nemožno jednoznačne určiť víťaza. I keď sa zväčša tieto vlastnosti pripisujú Linuxu, záleží to od konkrétnych prípadov a hlavne konfigurácie jednotlivých počítačov. Stabilita systému je ale vo väčšine prípadov vyššia, hlavne v porovnaní z Windows 9x. V Linuxe je pád alebo zamrznutie celého systému po chybe nejakého programu (na rozdiel od Windows) niečo naozaj výnimočné.
Ako môže byť dobré niečo, čo je zadarmo?
Toto je častá otázka ľudí, ktorí chápu tvorbu softvéru podobným spôsobom, ako výrobu nejakého fyzického produktu - keď je lacný (alebo dokonca zadarmo), predsa nemôže byť kvalitný. Treba si ale uvedomiť, že vďaka "nemateriálnej" povahe softvéru jediné, čo naozaj treba investovať, je čas. A stále je ešte na svete veľa ľudí, ktorí sú ochotní robiť zadarmo, ak sú presvedčení, že je to správne.
Väčšina produktov z oblasti free softvéru začala tak, že niekto sám potreboval nejaký program a tak na ňom začal pracovať. Vďaka tomu, že ho uvoľnil pod free softvér licenciou, sa na jeho tvorbe mohlo podieľať neobmedzené množstvo ďalších autorov. Neraz tak vznikli až neuveriteľne rozsiahle projekty.
Vďaka tomuto prístupu, že autori robia to, čo sami potrebujú, sú paradoxne mnohé produkty z oblasti free softvéru kvalitnejšie, než ich komerční konkurenti. Zároveň to ale znamená, že prepracované sú hlavne programy pre profesionálov a užívateľsky prívetivých programov je menej. Taktiež logicky takmer úplne chýbajú vysoko špecializované aplikácie.
Čo je pravdy na tom, že Linux používa zastaranú technológiu?
Takéto tvrdenia sa objavujú väčšinou z tábora odporcov Linuxu, je to len jeden z takzvaných argumentov proti jeho používaniu. Najmä ak nepoznáte technické detaily, môžete takéto vyhlásenia pokojne ignorovať. Podstatné je totiž iba to, či operačný systém poskytuje všetko, čo jeho užívateľ potrebuje. A tomu Linux dnes už naozaj vyhovuje v prakticky ľubovoľnej oblasti nasadenia.
Takmer všade, kde existuje konkurencia, sa objavia fanatickí zástancovia jednej zo strán. Ináč tomu nie je ani v prípade Linuxu či Windows. Samotní predstavitelia Microsoftu jeden deň označujú Linux ako najväčšiu konkurenciu Windows a na druhý deň o ňom hovoria ako o systéme odsúdenom na zánik. To je rovnako nezmyslené, ako tvrdenie druhej strany, že každý môže prejsť z Windows na Linux už dnes bez akýchkoľvek problémov.
Každý užívateľ počítača, najmä ak je preňho počítač len nástrojom, by sa mal na vec pozerať z hľadiska spĺňania jeho požiadaviek. Ani Windows ani Linux nie sú také zlé (ale ani také geniálne), ako sa nás snažia presviedčať ich fanatickí odporcovia/zástancovia. Každému vyhovuje niečo iné.
Ako si môžem ten Linux nainštalovať?
Zatiaľ čo Windows existuje iba jeden, distribúcií Linuxu existuje niekoľko desiatok. Väčšina z nich je špecializovaná na nejakú konkrétnu úlohu a akékoľvek problémy s nimi možno riešiť iba e-mailom jej autorom, ale existujú aj univerzálne komerčné distribúcie, ktoré dostanete aj s manuálmi a užívateľskou podporou. Medzi tie najznámejšie patria Red Hat (www.redhat.com), Mandrake (www.linux-mandrake.com), SuSE (www.suse.com) a Debian (www.debian.com).
Distribúcia Linuxu je však niečo iné, ako inštalačné súbory Windows. Zatiaľ čo pri Windows dostanete iba samotný operačný systém s niekoľkými jednoduchými aplikáciami, univerzálne distribúcie obsahujú veľké množstvo softvéru, od programovacích jazykov, cez programy pre servery, niekoľko grafických užívateľských prostredí a kancelárskych aplikácii, až po hry. Po inštalácií naozaj umožňujú plnohodnotné využitie počítača, či už ho potrebujete ako server alebo ako pracovnú stanicu napríklad na písanie listov a surfovanie po internete.
V prvom rade si však treba uvedomiť, že napriek všetkým tvrdeniam zástancov Linuxu ešte vždy nie je jeho inštalácia dostatočne jednoduchá pre začiatočníka (ono aj inštalácia Windows je jednoduchá iba ak nenastanú žiadne problémy). Ešte ak by ste chceli inštalovať na samostatný počítač, kde by bol iba Linux, bolo by to jednoduchšie. Ale väčšina užívateľov si chce nechať na tom istom počítači aj Windows. To je samozrejme možné a Linux nijako negatívne Windows neovplyvňuje. Pokiaľ vám ale nie je jasné, ako fungujú partície (partitions) na disku, hrozí veľké riziko, že prídete o dáta.
Naše odporúčanie preto znie: nechajte si Linux nainštalovať niekým, kto sa v tom naozaj vyzná. Ak nikoho takého nepoznáte alebo máte chuť experimentovať, počkajte si na nasledujúcu časť tohto seriálu.
Zaujímavé linky:
www.linux.com (takmer všetko o Linuxe, v angličtine)
www.linuxdoc.org (Dokumentačný projekt Linuxu)
www.linux.sk (zatiaľ dosť skromná stránka o Linuxe v slovenčine)
www.sklug.sk (združenie slovenských užívateľov Linuxu)
www.gnu.org (stránka GNU projektu, veľa informácií o free softvéri)
"Free" vo význame "sloboda"
"Free softvér", ako ho definuje Free Software Foundation, nie je o cene, ale o slobode (freedom). To v skratke znamená slobodu používateľa spúšťať, kopírovať, distribuovať, študovať, meniť a zlepšovať daný softvér. Predpokladom toho je mať k dispozícii zdrojový kód. Na prvý pohľad sa možnosť "študovať, meniť a zlepšovať" môže pre bežného užívateľa zdať zbytočná, ale čo ak používate nejaký program, ktorý jeho autor prestane ďalej vyvíjať? Alebo tam potrebujete nejakú funkciu, ktorú autor z nejakých dôvodov nechce implementovať? Ak sa jedná o free softvér, stačí nájsť niekoho iného, kto to vie a urobí. Ak to free softvér nie je (ani freeware nie je free softvér), máte smolu. Zanedbateľné nie je ani to, že softvér bez zdrojových kódov môže mať (a často aj má) aj neželané funkcie, napríklad zbieranie informácií o užívateľovi a ich posielanie niekam ... U softvéru so zverejnenými zdrojovými kódmi je to prakticky vylúčené.
Súčasťou slobody používania free softvéru je aj možnosť predaja, čiže free softvér nemusí byť vždy zadarmo (viď napríklad komerčné distribúcie Linuxu). Keďže však každý má možnosť ho zároveň poskytovať zadarmo, je jasné, že cena nikdy príliš nepresiahne náklady na výrobu (média a dokumentácie) a väčšinou sa pri free softvére platí za podporu a nie za samotný produkt.
Najznámejšou licenciou v oblasti free softvéru je GNU GPL. Možno vás napadne, že načo treba licenciu, veď ak autor do programu nedá žiadnu ochranu, je predsa free. Nie je to však pravda - v autorských zákonoch väčšiny krajín totiž vlastní autorské práva (ktoré sú rôzne) automaticky, a musí sa ich explicitne vzdať. Nie každý sa ale vyzná v práve, preto je výhodné mať k dispozícii už právnicky "vymakaný" text, ako je práve GPL.
Najznámejší "free softvér"
Free softvéru existuje obrovské množstvo a v uvedenom zozname bude asi každému niečo chýbať; berte to preto iba ako príklady známych programov.
Apache - webserver, ktorý beží na viac ako polovici všetkých internetových serverov
Perl, Python a PHP - vysokoúrovňové programovacie jazyky, známe hlavne ako nástroje na tvorbu dynamických web-stránok
Samba - umožňuje spraviť z Linuxového počítača server pre Windows
StarOffice - najväčší balík kancelárskeho softvéru v oblasti free softvéru
Gnome a KDE - najrozšírenejšie grafické prostredia pre Linux
GIMP - grafický program konkurujúci PhotoShopu
WINE - skupina programov umožňujúcich spúšťanie Windows aplikácií bez Windows (napríklad v Linuxe)
MySQL a PostgreSQL - výkonné databázové servery
Mozilla - internetový prehliadač, ktorého kód používa aj Netscape 6
Emacs a VIM - výborné textové editory (v prípade Emacs už skôr univerzálna aplikácia na čokoľvek, týkajúce sa textu)
Autor: CDtip písané pre marcové vydanie mesačníka CDtip - práve v predaji!
