Či už niekoho fascinuje obraz Guernica od Pabla Picassa alebo teórie Alberta Einsteina o časopriestore, pravdepodobne bude každý súhlasiť s tým, že diela oboch sú výsledkom ich ohromujúcej predstavivosti.
Predstavivosť je to, čo nás ľudí ako druh poháňa dopredu - obohacuje náš svet a prináša nám nové myšlienky, vynálezy a objavy.
V schopnosti pracovať s predstavivosťou sa však človek od človeka dramaticky líši. Otázka znie prečo. Dá sa to nejako ovplyvniť?
Výskumná asistentka psychológie Valéria van Mulukomová z britskej Univerzity v Coventry približuje na portáli The Conversation problematiku predstavivosti z pohľadu vedy.
Vedci rozlišujú tri typy predstavivosti, ktoré sú vzájomne prepojené.
Bájne múzy
Prvým je kreatívna predstavivosť. Je tým, čomu hovoríme, keď človeka "kopne múza".
Ako keď J. K. Rowlingovej skrsla na um myšlienka o fantastickom svete Harryho Pottera, alebo keď Einsteinovi v mysli vznikol impulz k vypracovaniu teórie relativity.
Kreatívna predstavivosť sa líši od bežnej vynaliezavosti a je veľmi prchavá. Umelci a vedci sa preto stáročia snažia navodiť stav, ktorý podporuje kreatívnu predstavivosť alebo sa ju snažia rôznymi spôsobmi trénovať.
Duši sa uľaví, keď tvorí. Ako môže ľuďom kreativita dopomôcť k psychickej pohode Čítajte Vieme, že niektorí ľudia sú kreatívnejší než ostatní. Vedci však naznačujú, že človek si vie predstavivosť takpovediac rozšíriť prostredím, v ktorom sa nachádza alebo len tvrdou prácou.
Štúdie ukazujú, že keď sa deti nachádzajú v prostredí, kde dospelí tvoria v kreatívnom procese, samé sa stávajú kreatívnejšími.
Kreatívnu predstavivosť možno navodiť dvojfázovým procesom myslenia. Takzvané "rozbiehavé myslenie" si vyžaduje spomenúť si na všetky možné veci, ktoré sa týkajú problému, respektíve témy, ktorú riešime.
Pri tom často pomáha intuitívne myslenie, ktoré funguje rýchlo a automaticky.
Druho fázou je "zbiehavé myslenie", ktoré potom všetky myšlienky z prvej fázy hodnotí na základe ich užitočnosti pre hlavný problém. V tejto fáze pomáha pomalé a uvážlivé analytické myslenie, ktoré pomáha so správnym výberom.
Šťastie pripravených
Takýto brainstorming však pre tie správne nápady nestačí. Tie však podľa vedcov neprichádzajú bez tých nesprávnych.
Čím dlhšie niekto pracuje a premýšľa v istej oblasti a robí v nej chyby, tým lepšie je v nej schopný prísť k dobrým nápadom.
Úspech kreativity teda nestojí a nepadá na prítomnosti pomyselných múz.
Ako povedal mikrobiológ Louis Pasteur, šťastie praje pripraveným.
V podobnom duchu sa vyjadril aj Pablo Picasso, keď povedal, že sa treba najskôr stať profesionálom, aby človek mohol otriasť pravidlami ako génius.
Vo svete fantázie
Mnohí sa musia pri kreatívnom procese nechať myšlienkami úplne pohltiť.
Na to slúži fantazijná predstavivosť, ktorá síce má svoju tienistú stránku, kedy môže nezdravo odvádzať od reality najmä po traumatizujúcich zážitkoch, no najmä u detí zlepšuje schopnosť reči a dospelí vďaka nej lepšie riešia problémy.
Aj fantazijnú predstavivosť možno rozšíriť, respektíve posilniť. Výskumy ukazujú, že deti, ktorých rodičia povzbudzujú k hereckým hrám, majú väčšiu fantazijnú predstavivosť.
Na jej posilnenie však nikdy nie je neskoro, keďže aj herci v amatérskych divadlách sú známi svojou fantáziou.
Poučenie pre budúcnosť
Predstavivosť však nie je len o fantázii. Predstavovať si môžeme aj spomienky z minulosti na čo slúži epizodická predstavivosť.
Vďaka nej si človek môže predstaviť minulosť v rôznych alternatívach a z rôznych uhlov pohľadu a lepšie sa z nej vďaka tomu poučiť.
Poučenie, ktoré so sebou prináša vedecký výskum napovedá aj to, ako dosiahnuť vytúženú budúcnosť.
Na rozdiel od populárnej literatúry by sa človek mal viac zamerať vo svojich predstavách na proces, ktorý k vytýčenému cieľu vedie, než na samotný výsledok.
V jednom z výskumov, ktorý sledoval prospech študentov, si ľudia, ktorí si predstavovali dobré známky, počínali na testoch omnoho horšie, než tí, ktorí v hlave držali proces tvrdej prípravy.
