Nechá sa kŕmiť z ruky?
Ryšavý kožúšok, hustý chvost a záľuba skákať zo stromu na strom. To sú jej poznávacie znamenia. Veverica sa v konároch pohybuje s rovnakou istotou ako na zemi. Môžeme na ňu natrafiť v lese, ale aj v záhrade či parku. Veverička sa zdržuje všade tam, kde je veľa vysokých drevín a dostatok potravy.
Prítomnosť ľudí jej vôbec neprekáža, skôr naopak. Je rada, ak od nás zavše dostane lieskovec alebo iný orech.
Veverice v mestských parkoch sa niekedy javia ako príliš krotké a dôverčivé. Ľuďom nezriedka jedia priamo z ruky. Nám sa preto môže zdať, že sú neopatrné, ale ony v skutočnosti neriskujú.
“Keď sa poriadne ochladí a jedla je nedostatok, veveričke pomôže dobrý čuch. Citlivým ňufáčikom vypátra väčšinu komôrok, do ktorých na jeseň uložila zásoby.
„
Ak majú nablízku strom, nemusia sa predsa strachovať a utekať od ponúkanej pochúťky.
Vedia, že v prípade núdze za okamih utečú do bezpečia medzi najvyššie konáre.
Jeden druh, viac farieb?
Väčšina z nás si predstavuje veveričku s jasnou oranžovočervenou srsťou. No veverica stromová, nazývaná aj veverica obyčajná, môže mať kožúšok v rôznych farbách.
Časté sú odtiene ryšavej, ale ľahko natrafíme aj na tmavohnedú či celkom čiernu veveričku.
Veveričky ihličnatých lesoch sú skôr hnedé, než ryšavé. Nie je to však pravidlo. (zdroj: WIKI COMMONS)Podľa niektorých teórií žijú tmavé veverice vo vyšších polohách ihličnatých lesov. Tie ryšavé zasa v parkoch a listnatých hájoch. Väčšinou je to tak, hnedé veveričky sú totiž v konároch tmavých ihličnanov cez deň lepšie maskované.
Poľahky sa však môže stať, že v jednej borovicovej hore budú žiť tmavé veverice, ale aj zopár tých ryšavých. Sfarbenie podľa prostredia teda nemožno chápať ako pravidlo.
Na čo veveričke slúži chvost?
Bez ohľadu na farbu zvyšku tela majú všetky veverice belavé bruško. Vzácnosťou sú albínky, tie sú biele úplne celé.
Každá chlpaňa má mocné zadné labky, dlhé prsty a na nich silné pazúriky. Toto všetko jej slúži lepšie ako lezecký výstroj.
Veverica výborne šplhá po stromoch a dokonca skáče z jedného na druhý. Vo vzduchu dokáže prekonať aj štvormetrovú vzdialenosť. Pri tom jej pomáha objemný huňatý chvost. Používa ho ako kormidlo – aby vedela zmeniť smer, no chvost sa zíde aj ako padák.
Čo jej chutí?
Vevericiam lahodia oriešky – arašidy, lieskovce i vlašské orechy. Rady ohlodávajú aj smrekové či borovicové šišky a dolujú z nich semiačka. Nepohrdnú lesnými plodmi, hubami ani bukvicami. Výnimočne zožerú aj hmyz, ba dokonca aj kosti mŕtvych vtákov.
Na jeseň sa veverice začnú v jedle obmedzovať. Niežeby si strážili líniu. Vedia, že príde zima a o potravu bude núdza. Orechy aj semiačka preto začnú zahrabávať do pôdy alebo ich ukryjú do dutín v stromoch. Keď sa poriadne ochladí a jedla je nedostatok, veveričke pomôže dobrý čuch. Citlivým ňufáčikom vypátra väčšinu komôrok, do ktorých na jeseň navláčila zásoby.
Ako im vieme pomôcť?
Ak v zime postrehnete, že sa za vaším oknom občas mihne ryšavý chvostík veverice, môžete jej pomôcť. Veveričky možno prikrmovať rovnako ako vtáčence.
Stačí, keď prichystáte dostatočne veľké kŕmidlo a nasypete doň slnečnicové semienka či orechy. Vylúskané alebo v škrupine, veverici to je fuk. Poteší ju aj kúsok ovocia.
Ak viete, že kŕmidlo nemôžete stále kontrolovať, radšej veveričku ponúknite sušeným ovocím, to čerstvé by zakrátko splesnivelo. No pozor, sušené ovocie nesmie byť dodatočne prisladené.
Stavajú zimné hniezda inak?
V našich podmienkach sa veveričky pária dvakrát do roka – koncom zimy a na začiatku leta. Mláďatká prichádzajú na svet približne po štyridsiatich dňoch od oplodnenia a v jednom vrhu ich môže byť aj päť. Po mesiaci už vystrkujú nošteky z hniezda vystlaného machom, lístím a vtáčími pierkami.
Hniezda, ktoré veveričky stavajú v zime, sú vybudované oveľa dôkladnejšie. Poriadne ich zaizolujú, takže aj keď vonku treští mráz, u nich v hniezde je teplo ako v obývačke.
Veveričky sa môžu dožiť aj siedmich rokov, samozrejme, ak im cestu neskrížia ich najväčší nepriatelia - jastrab a kuna lesná.
Jastrabí útok na veveričku je rýchly. Obeťou sa stávajú chlpane, ktoré sa príliš neopatrne ukazujú na vonkajšej strane korún stromov. Kuna lesná zasa dokáže veveričku prenasledovať zo zeme až medzi najvyššie konáre. Aj keď je trojnásobne ťažšia ako veverica, ktorú konáre ľahšie unesú, má kuna inú prednosť - dokáže skákať na väčšiu vzdialenosť.
