BRATISLAVA. Z ľudskej tváre sa dá vyčítať veľa. Dokonca aj to, či je človek chorý.
Naznačuje to štúdia, podľa ktorej ľudia dokážu už pár hodín po infekcii určiť na základe niekoľkých čŕt, či sa niekto necíti dobre.
Mýty alebo pravda: Ako naozaj funguje očkovanie proti chrípke Čítajte Výskumníci zistili, že chorí ľudia majú niekoľko spoločných čŕt - bledú pokožku, zvädnuté viečka.
Tieto prvotné signály si pritom dokážeme všimnúť, určiť lepšie ako hádaním, a tak si dať pozor, aby sme sa tiež nenakazili.
Aj keď sa výskum môže zdať zrejmý, podľa magazínu Science sa doteraz priamo neoverovalo, či si ľudia všimnú prvotné znaky ochorenia.
Štúdiu publikovali v magazíne Proceedings of the Royal Society B.
Cez črty určujeme zdravie
Výskumníci vpichli zdravým dobrovoľníkom (osem mužov a osem žien) placebo alebo molekulu baktérie E coli, ktorá dokáže spustiť symptómy chrípky.
Dobrovoľníci nevedeli, čo im naočkovali. O niekoľko týždňov proces zopakovali s opačnou látkou. Tvár dobrovoľníkov výskumníci odfotili približne dve hodiny po tom, ako ľudí látkam vystavili.
Každú fotografiu potom na niekoľko sekúnd ukázali ďalším 62 účastníkom, ktorí mali na základe tváre určiť, či je dotyčná osoba zdravá alebo chorá.
Aké sú hodnoty ľudí, ktorí nechcú očkovať deti Čítajte Z celkového hľadiska sa ukázalo, že účastníci dokázali zo šestnástich ľudí až trinásť určiť správne ako chorých.
"Všímame si niekoľko čŕt na tvári iných ľudí a zrejme aj neustále odhadujeme ich zdravie," hovorí pre Guardian John Axelsson, spoluautor štúdie.
Zároveň podotýka, že posúdenie, či je niekto zdravý alebo chorý, môže vyplývať aj z nastavenia ľudí.
Ak sa teda niekto bojí nakazenia, môže si špecificky všímať určité znaky.
Dve črty vystupovali
Aby výskumníci zistili, čo presne si na tvárach všímame, ukázali fotografie dobrovoľníkov ďalším šesťdesiatim ľuďom. Tí mali určiť, ako veľmi sú ľudia na fotografiách chorí a aká črta tváre - bledá tvár a pery, padnuté viečka a kúty úst či opuchnutie - naznačovala ochorenie.
Analýza výsledkov ukázala, že ľudia si pri ochoreniach najviac všímali práve bledú pokožku a unavené viečka.
Aj keď sami autori a iní výskumníci upozorňujú, že štúdia nevychádza z podmienok v skutočnom živote a vzorka ľudí bola malá, doktorka Carmen Lefevreová hovorí, že štúdia podporuje myšlienku, že ľudia si vyvinuli cesty, ako sa vyhýbať ochoreniu.
