SME

Čím vyššie, tým lepšie. Hraboš snežný je v horách doma

U nás ich nežije veľa, ale možno na ne naraziť pri potulkách Vysokými Tatrami. Títo chlpáči sú vlastne malí horolezci.

Hraboš snežný.Hraboš snežný. (Zdroj: flickr)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prespí celú zimu?

V tomto období už istotne kutre vo svojej komôrke a hľadá zásoby jedla, ktoré nazbieral cez leto. Hraboš snežný sa neukladá na zimný spánok a chladné mesiace väčšinou prežíva čulý vo svojom úkryte, kde sa vykrmuje. Kým v lete žije skôr samotársky, na zimu sa mení na družnejšie zvieratko a stáva sa súčasťou väčšej skupiny.

Jeho domovom sú najvyššie oblasti pohorí, tie nad hornou hranicou lesa. Napríklad v Alpách možno nájsť domčeky hrabošov aj vo výške 4700 metrov nad morom.

Hraboš myslí na horšie časy. Rôzne trávy a listy poukladá na miesto, kam praží slnko, aby si ich takto vysušil. Potom jedlé poklady uloží do podzemných komôrok, aby mal v zime čo do úst.

Len pre porovnanie, vrchol nášho najvyššieho štítu – Gerlachovského, sa čnie v nadmorskej výške 2 654 metrov.

SkryťVypnúť reklamu

U nás hraboše snežné nie sú práve najrozšírenejšie, ale možno na ne naraziť pri potulkách Vysokými Tatrami. Títo chlpáči sú vlastne malí horolezci.

Ako ho spoznáme?

Hraboše snežné dorastajú približne do štrnástich centimetrov, sú teda o čosi väčšie, ako myši. Majú mäkkú, dlhú a hustú kožušinku svetlosivej farby. Typickým je pre ne zaoblený nos, čierne oči, ktoré trochu pripomínajú korálky, a nápadné dlhé hmatové chĺpky – fúziky – okolo nosa.

Chvost má dĺžku ako polovica ich tela, asi sedem centimetrov.

Na zimu sa títo milovníci chladných lokalít predsa len sťahujú o čosi južnejšie, do pásma kosodreviny. Cez leto je oveľa jednoduchšie spozorovať hraboša snežného. Stačí totiž, aby vykuklo slniečko a chlpáč sa rozvalí na najbližšom kameni, aby sa mohol slastne vyhrievať v jeho lúčoch.

SkryťVypnúť reklamu

Hraboše snežné sú aktívne ako vo dne, tak aj v noci. Keď bežia, chvostík držia pevne vzpriamený. Najviac si pochutia, keď môžu obhrýzať zelené časti rastlín, výhonky či korienky. Niekedy chytia slinku aj na trochu mäsitej potravy, vtedy im padne vhod hmyz či jeho larvy.

Suší si zásoby na zimu?

Hraboš je tvor, ktorý myslí na horšie časy. V lete ani náhodou nezhltne všetko, čo nájde. Rôzne trávy a listy poukladá na miesto, kam praží slnko, aby si ich takto vysušil. Potom jedlé poklady uloží do podzemných komôrok, aby mal v zime čo do úst. Tento postup je veľmi dômyselný, usušená potrava hrabošovi oveľa dlhšie vydrží.

Medzi hrabošmi snežnými neexistuje nič také, ako romantické puto na celý život. Samce aj samičky vystriedajú viacerých partnerov. Obdobie párenia trvá od apríla do augusta. Tri týždne po oplodnení privedie samička na svet malé hraboše. Vo vrhu môžu byť dve mláďatká, ale prekvapením nie je ani sedem drobcov, ktorí prídu na svet naraz.

SkryťVypnúť reklamu

Už na trinásty deň po narodení mláďatá rozlepujú očká a začínajú si obzerať okolie. Hraboše snežné sa dožívajú dvoch, vzácnejšie až štyroch rokov. Od rodičov odchádzajú čo najskôr, už asi po mesiaci. Aby si mohli čo nevidieť založiť vlastnú rodinu.

Kto je agresívnejší?

Hraboše snežné patria k vzácnym obyvateľom slovenských hôr. U nás ich totiž nežije veľa a ani inde v Európe nie sú tieto zvieratká obzvlášť početné. Ich výskyt je skôr ostrovčekovitý, teda obmedzený len na konkrétne miesta vysoko v horách.

Hraboše snežné sú voči sebe často agresívne. Ak sa stretnú dve samičky, je vysoká pravdepodobnosť, že sa začnú klbčiť. Naopak, dvaja samci sa pri vzájomnom stretnutí skôr pozorujú a jeden druhého poriadne skúmajú. Ak sa aj samce rozhodnú napokon pobiť, bude to oveľa intenzívnejší súboj, ako medzi samičkami.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR 1
Ilustračná snímka.

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.


Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu