Čím sa prikrýva?
U nás by ste ju hľadali márne. Domovom líšky polárnej sú len najsevernejšie časti Európy, Ázie a Ameriky. Pred zimou sa táto šelma zmení na nepoznanie.
Jej dovtedy sivá či čierna srsť sa stratí, keď líška nahodí biely a hustý zimný kožúšok. Vďaka nemu dokáže prečkať aj vskutku ukrutné mrazy a v zasneženej krajine sa s takýmto sfarbením prirodzene maskuje.
Oproti líške hrdzavej, na ktorú môžeme natrafiť aj u nás, jej severská príbuzná je o čosi menšia a nižšia. Jej hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí štyroch až ôsmych kilogramov. Je teda ťažká asi ako pes jazvečík.
Modrou sú zvýraznené miesta, kde je líška polárna doma. (zdroj: WIKIMEDIA)Huňatý chvost polárnej líšky môže merať až 35 centimetrov a zvieraťu slúži aj ako pohodlná prikrývka.
Známa je aj takzvaná líška modrá, ktorá je len inou farebnou verziou polárnej líšky. Kým jej biela kamoška sa na leto prezlieka do sivohnedého kožúška, modrá s koncom zimy mení farbu na tmavšiu hnedú.
Letná srsť týchto šeliem je oveľa redšia, zvieratá už predsa nemusí chrániť pred treskúcou zimou.
Bojí sa ľudí?
Šteká podobne ako pes. Týmto hlasovým prejavom sa často snaží odlákať votrelca, ktorý sa motá v blízkosti jej nory či mláďat.
“Často sa uspokojí aj s tým, čo vyvrhne more, alebo sa hrabe v truse polárnych medveďov. Štúdie však ukázali, že polárne líšky, ktoré sa živia výhrade potravou z mora, postupne zabíja ortuť.
„
Na potulkách po svete je už oveľa priateľskejšia. Ani človeka, ktorého by od malých líšťat tiež odháňala štekaním, sa na prechádzke nezľakne. Naopak. Polárne líšky sa často úplne pokojne producírujú okolo ľudských obydlí. Možno ich sledovať aj z bezprostrednej blízkosti, keďže chlpane sú zvedavé a tiež si nás chcú obzrieť.
Túto ich vlastnosť si pochvaľujú najmä výskumníci, ktorých polárne líšky nezriedka navštevujú na ich základniach. Šelmy vedia, že na týchto miestach nebude núdza o potravu.
Aj keď to boli práve ľudia, ktorí oddávna lovili polárne líšky pre ich kvalitnú srsť, tieto zvieratá si pred nami žiaden prirodzený strach nevypestovali.
Potrpí si na vyberanú stravu?
Život v nehostinnej arktickej prírode líšku naučil skromnosti. Takže aj keď si najradšej pochutí na drobných hlodavcoch, ako sú lumíky, zje takmer všetko. Loví zajace beláky, mláďatá vtákov alebo žerie ešte nevyliahnuté vajíčka.
Často sa uspokojí aj s tým, čo vyvrhne more, alebo sa hrabe v truse polárnych medveďov.
Štúdie však ukázali, že polárne líšky, ktoré sa živia výhrade potravou z mora, postupne zabíja ortuť. Informoval o tom web českého rozhlasu. Vedci skúmali líščiu populáciu na ostrove Mednyj v Beringovom mori.
Tento ostrov je veľmi malý a jedinou potravou líšok polárnych sú tu morské živočíchy. Tie arktické však majú v tele priveľa jedovatej ortuti, ktorá negatívne vplýva na život dospelých líšok aj ich budúce potomstvo.
Úmrtnosť mláďat tu miestami dosahuje 96%, čo znamená, že uhynú takmer všetky z jedného vrhu.
Vo Švédsku, Nórsku a Fínsku zasa na prelome tisícročí zostávalo len približne päťdesiat polárnych líšok. Túto populáciu zachránil až návrat lumíkov a prikrmovanie polárnych líšok psími granulami.
V Škandinávii však museli poľovníci začať aj s riadeným odstrelom líšok hrdzavých, keďže tie sú oveľa húževnatejšie pri hľadaní potravy, čím ohrozovali svoje polárne príbuzné.
Ako bývajú?
Obdobie párenia sa pre líšky polárne začína na jar – v marci či apríli. Približne po päťdesiatich dňoch od oplodnenia vrhne mama líška mladé. Môže sa ich narodiť desať, ale aj pätnásť naraz.
Viac mláďat privedie líška na svet vtedy, keď je v prírode prebytok lumíkov. Už po roku sú mladé líšky schopné založiť si vlastnú rodinu. Partnerstvá medzi polárnymi líškami sú trvalé, samček a samička spolu zostanú po celý život. Každý pár má spravidla vlastnú noru, ktorú líšky každé leto rozširujú.
Niekedy je v skalných štrbinách vyhĺbených hneď niekoľko nôr vedľa seba. Spolu tvoria skutočný labyrint s rozlohou, akú majú bežné jednoizbové byty. Takéto labyrinty obýva viacero líščích rodín.
