BRATISLAVA. Keď začiatkom 90. rokov minulého storočia vedci opísali potenciálne najstaršie fosílie na Zemi, odhadli ich vek na tri a pol miliardy rokov. Mnohí boli skeptickí, fosílie boli podľa nich len zvláštne minerály, ktoré sa mikroorganizmy len podobali.
Vedci našli chýbajúci článok, ktorý mohol stvoriť život na Zemi Čítajte Najnovšia analýza však naznačuje, že fosílie nielenže skutočne majú biologický pôvod, ale vedci pri pôvodnom výskume vek mikroorganizmov podcenili.
Štúdia v magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences nažnačuje, že mikroorganizmy boli až prekvapivo vyvinuté, schopné fotosyntézy, pričom získavali energiu aj z iných chemických procesov. Vedci si preto myslia, že vzhľadom na takýto vývojový stupeň musel život na Zemi vzniknúť omnoho skôr, približne o 500 miliónov rokov.
Život na našej planéte tak mohol existovať už pred štyrmi miliardami rokov. Výskum zároveň naznačuje, ako mohli mikroorganizmy prežiť v prostredí bez kyslíka.
Rozmanité mikroorganizmy
Skaly s fosíliami našli koncom 20. storočia v západnej Austrálii, jednom z mála miest na planéte, na ktorom sa zachovali stopy po prvotnom živote.
