SME
Utorok, 4. október, 2022 | Meniny má František

Opravia naše mapy. Do vesmíru sme poslali zememeračov

Diaľkový prieskum Zeme z družíc pomáha zachytiť aj malé zmeny spôsobené ľudskou činnosťou.

Takto vyzerala nočná Zem v roku 2012. (Zdroj: NASA)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autori: Quark / Juraj Papčo a InSAR team SF STU

Za posledné desaťročia prešiel diaľkový prieskum Zeme (DPZ) veľkým technologickým vývojom a stal sa dôležitou súčasťou pozorovacích techník určených na detailné študovanie zemského povrchu a jeho premien v čase.

InSAR – možnosti a perspektívy

Jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich oblastí DPZ je radarová interferometria (InSAR, z anglického Interferometric Synthetic Aperture Radar), čo je družicová technológia využívajúca princíp radaru.

Jej posledné technologické výdobytky umožňujú prejsť od sledovania javov, zmien na veľkých územiach (napr. zemetrasenia, vulkanická činnosť, záplavy a zosuvy) až k sledovaniu javov na menších plochách, ľudskou činnosťou vytvorených stavieb (napr. sledovanie stability priehrad, elektrární, mostov, výškových budov).

Uplatnenie našla táto metóda aj pri tvorbe digitálneho modelu reliéfu zemského povrchu, popise rôznych druhov krajinnej pokrývky a pri monitorovaní a prieskumoch životného prostredia.

Podstata technológie

Skratka RADAR (z anglického Radio Detection and Ranging) dobre vystihuje podstatu tejto technológie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

R = Radio vyjadruje skutočnosť, že systém využíva mikrovlnné elektromagnetické žiarenie s dĺžkou vlny 3 až 50 cm. D = Detection charakterizuje schopnosť technológie rozpoznať, či tam nejaký objekt je alebo nie je.

A nakoniec R = Ranging predstavuje schopnosť určiť vzdialenosť, v akej sa objekt nachádza.

Vysielačom žiarenia je špeciálna družica a sledujeme zemský povrch,. Dôležitým faktorom sú tiež nižšie ekonomické náklady pri zachovaní rovnakej presnosti v porovnaní s tradičnými geodetickými metódami.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ľuboš Machaj.

Predchádzajúce vedenie ho ubezpečovalo o ekonomickej stabilite RTVS, opak je pravdou.


30. sep
Peter Schutz.

Podstatnejšia je zvýšená pravdepodobnosť predčasných volieb, len chýba voliteľná alternatíva.


2 h
Za to všetko môže prezidentka a Sulík a médiá.

Máme takého ministra vnútra, volá sa Roman Mikulec. To je dobre.


2. okt
Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.

Parlament si zvolil pomalý rozklad.


3 h

Neprehliadnite tiež

davka

Aké boli začiatky moderného štúdia religionistiky?


48m
Zľava: John F. Clauser, Alain Aspect a Anton Zeilinger sú držiteľmi Nobelovej ceny za fyziku za rok 2022. Roky sa venujú výskumom v oblasti kvantovej mechaniky.

Cenu získali fyzici Alain Aspect z Francúzska, John Francis Clauser z USA a Nemec Anton Zeilinger.


a 1 ďalší 5 h
Švédsky genetik Svante Pääbo získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2022.

Laureátom je švédsky genetik a evolučný biológ.


a 1 ďalší 3. okt
Humberto Campins je členom misie OSIRIS-REx.

Rozhovor s Humbertom Campinsom.


3. okt
SkryťZatvoriť reklamu