MOSKVA, BRATISLAVA. Je to technológia, na ktorej závisí väčšina internetovej prevádzky. Vďaka službe DNS počítače a iné zariadenia nájdu cestu k stránkam, s ktorými sa chcú spojiť.
Ak by tento systém prestal fungovať, nastal by problém s pripájaním sa na stránky.
Tomu sa však chce vyhnúť Rusko. Ruská bezpečnostná rada totiž podľa magazínu MacedoniaOnline chystá plány pre vybudovanie svojho vlastného, záložného systému.
Ten by mal byť v prevádzke od augusta budúceho roku a mal by plniť náhradu za ten oficiálny, internetový, ak by sa zo strategických dôvodov stal pre Rusko nedostupný.
Systém DNS funguje nasledovne. DNS prekladá doménové názvy na IP adresy. Vždy, keď je treba otvoriť napríklad webovú stránku www.sme.sk, počítač musí zistiť, kto spravuje koncovku .sk, potom musí nájsť detaily k sme.sk, aby následne zistil presnú adresu.
Ak by systém prestal fungovať, namiesto doménových názvov by sa museli používať IP adresy.
Tie sa však môžu v priebehu času meniť a každá IP adresa môže mať státisíce doménových adries, aby každý web či služba nemuseli bežať na samostatnom počítači.
Narozdiel od medzinárodného systému nebude Ruskom navrhované záložné DNS pod kontrolou medzinárodných organizácií.
Jeho správa a služby budú podriadené zoskupeniu BRICS, ktoré tvoria krajiny Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika.
Bezpečnostní analytici hovoria o neprimeranej závislosti na DNS službách už do roku 2014, kedy uskutočnili prvú experimentálnu skúšku svojich zámerov. Odstavili prístup k medzinárodným DNS serverom a vyskúšali, či by národná záloha mohla fungovať.
