BRATISLAVA. Pred 36 rokmi neexistovali. Vznik nového druhu vtáka pozorovali vedci priamo vlastnými očami.
Pôvodným otcom nového druhu je vták, ktorý kedysi zablúdil na malý a odľahlý ostrov na Galapágoch.
Štúdii vo vedeckom časopise Science sa po prvýkrát podarilo opísať zrod nového druhu priamo vo voľnej prírode.
Odkiaľ prišiel pôvodný otec
Vtáčích obyvateľov ostrova Daphne Major v Galapágoch sledujú vedci už dlhé roky. Nového člena vtáčej komunity si preto ihneď všimli.
"Nevideli sme, ako priletel z mora, ale všimli sme si ho krátko po tom, ako prišiel. Bol taký odlišný od ostatných vtákov, ktorých sme videli, že sa určite nevyliahol z vajíčka na ostrove Daphne Major," vysvetľuje v tlačovej správe univerzity v Princetone evolučný biológ Peter Grant.

Pomocou analýzy DNA vtáčích rodičov a ich mláďat teraz vedci z univerzity vo fínskom meste Uppsala zistili, že záhadný vták bola v skutočnosti pinka druhu Geospiza conirostris.
Pochádzal z ostrova Española, ktorý sa nachádza približne sto kilometrov južne od Daphne Major. V dôsledku vzdialenosti sa už samec nemohol vrátiť späť domov a zostal preto na novom ostrove.
Tu mal na výber z troch druhov galapágskych piniek. Na Galapágoch je týchto druhov vtákov osemnásť a všetky sa kedysi vyvinuli z jedného spoločného druhu. Nazývajú sa tiež pinky darwinove, pretože otec evolučnej teórie Charles Darwin na tvare ich zobákov pozoroval evolučné prispôsobenie sa rôznym podmienkam.
Samec sa nakoniec spáril so samicou Geospiza fortis. Ich mláďatá boli napriek medzidruhovému páreniu zdravé, mali však problém zohnať si vlastného partnera.
Veľké vtáky
Nové mláďatá nedokázali pôvodné vtáky z ostrova prilákať neznámou vtáčou piesňou a mali aj iný zobák a tvar tela, ktoré sú dôležité pre výber partnera. Museli sa teda páriť medzi sebou, čím podporili vznik nového druhu. Vznikol iba za dve generácie.

Klasická definícia druhov hovorí, že dva rôzne druhy nemôžu splodiť plodné potomstvo - príkladom môžu byť napríklad kôň a osol. Blízke druhy - ako galapágske pinky - s plodením potomkov však nemajú problém.
Mláďatá dvoch piniek sú súčasťou novej vývojovej vetvy "veľké vtáky," a sú zároveň aj novým druhom galapágskej pinky.
Najpozoruhodnejšie na novom druhu je, že vyzerá ako dlhodobý obyvateľ ostrova. Ak by na ostrov zavítal nový vedec, nevšimol by si, že druh tu v skutočnosti pred 40 rokmi nežil.
“Charles Darwin by si túto štúdiu prečítal s nadšením.
„
"Nemáme žiadne náznaky o dlhodobom prežívaní vetvy Veľkých vtákov. Majú však potenciál stať sa úspešnými a poskytujú krásny príklad jedného spôsobu, akým vznikajú druhy," dodáva ďalší autor štúdie Leif Andersson.
"Charles Darwin by si túto štúdiu prečítal s nadšením."
Pre časté porušovanie Kódexu diskutujúceho sme diskusiu pod týmto článkom uzavreli.