Objektív je špeciálna rubrika, v ktorej predstavujeme zaujímavé snímky či videá zo sveta vedy a technológií.
Keď morskí biológovia narazili v teplejších vodách pri pobreží Baffinovho ostrovu na veľryby grónske (Balaena mysticetus), prekvapilo ich to.
Druh sa v takýchto vodách bežne nevyskytuje, veľryby v okolí nemajú ani dostatok zooplanktónu, ktorý by ich nakŕmil. Všimli si však, že jedna z nich má zvláštnu škvrtnitú pokožku po celej dĺžke tela.
Na vráskavca pripevnili kameru. Takto vyzerá Antarktída z jeho pohľadu Čítajte Keď sa na miesto vrátili s kamerami, zistili, čo za tým stojí. Na záberoch z dronu si všimli, že veľryby si obtierajú o skaly na morskom dne hlavy, chrbty, boky, či iné časti tela.
Výskumníci predpokladajú, že správanie pomáha veľrybám zbaviť sa slnkom poškodenej pokožky či parazitov.
Veľryba grónska dorastá do dĺžky 14 až 18 metrov. Žije v studených moriach severnej pologule. Tieto veľryby sa dožívajú veľmi vysokého veku, pričom sa odhaduje, že by sa mohli dožiť aj cez dvesto rokov. V roku 2007 ulovili jedinca s kusom harpúny v tele, ktorá sa vyrábala okolo roku 1880.
Veľryby grónske majú podľa Guinnessovej knihy rekordov najväčšie ústa: môžu byť päť metrov dlhé, štyri metre vysoké a dva a pol metra široké. Len jazyk váži takmer tonu.
DOI: 10.1371/journal.pone.0186156
Veľryba na obrázku A má minimum odlúpnutej pokožky, pokožka veľryby na obrázku B sa odlúpla z viac ako 66 percent povrchu tela. (zdroj: PLoS ONE)
