BRATISLAVA. Niekoľko stoviek vedeckých článkov a štúdií odkazuje na neexistujúcu prácu v neexistujúcom magazíne.
Na záhadu narazil holandský emeritný profesor štatistiky Pieter Kroonenberg z Leidenskej univerzity, keď chcel predložiť svoju štúdiu magazínu vedeckého vydavateľstva Elsevier.
Mnoho nezrovnalostí
V pokynoch k predkladaniu našiel Kroonenberg príklad, ako v práci citovať zdroje. Ako príklad sa uvádza citácia na prácu s názvom "Umenie písať vedecký článok", ktorá vyšla v magazíne Journal of Science Communications v roku 2000.
Midichloriány zo Star Wars neexistujú, ale predátorské časopisy o nich vydali štúdiu Čítajte Kroonenberg si všimol, že jedným z autorov uvedenej práce bol jeho bývalý kolega, čo ho prekvapilo. Ten sa totiž namiesto publikovania návodov zaoberal niečím iným. Bol experimentálny psychológ.
Navyše aj jeho meno zle napísali, chýbalo mu jedno písmeno. Preklep bol aj v názve magazínu, existuje totiž rovnaký, len bez písmena "s" na konci slova "Communications".
Lenže nesedel ani dátum vydania. Prvé vydanie magazínu vyšlo v roku 2002 a nie v roku 2000, ako sa uvádza v odkaze na zdroj.
Po ďalšom pátraní holandský štatistik nakoniec zistil, že práca "Umenie písať vedecký článok" je výmysel a len ukazuje formát, akým chce mať magazín vypísané zdroje.
Aj v rešpektovaných magazínoch
Ale ani toto nie je koniec príbehu. Kroonenberg si totiž pri hľadaní pôvodu práce všimol, že vo vedeckých databázach Web of Science a Google Scholar odkazuje na neexistujúcu prácu až vyše 400 štúdií.
Dáme vám 300-tisíc. Ako podvodníci oklamali vedcov a vedecké časopisy Čítajte "Väčšina z citácií pripadla na nízkokvalitné články pre konferencie, ktoré napísali autori z vychádzajúcich ekonomík, čo poukazuje na problém kontroly kvality," vysvetľuje zistenia profesorka Anne-Wil Harzingová.
Neexistujúca citácia sa však dostala aj do vyše štyridsiatich štúdií, ktoré publikovali uznávané magazíny.
Profestorka Harzigongá vysvetľuje, že chyba sa mohla stať, keď predkladatelia neporozumeli úplne spôsobu citácie, prípadne na citáciu mohli zabudnúť, keď používali predlohu.
Malé percento prác
Web Retraction Watch sa skúsil skontaktovať s niekoľkými výskumníkmi, tí však nedopatrenie pripísali chybe. Aj sa dohodli s vydavateľmi, ktorí chybu napravia.
Harzingová nakoniec upozorňuje, že aj keď sa štyristo zdá ako veľké číslo. Z vyše 85-tisícok článkov v zborníkoch Procedia je to stále menej než päť desatín percenta.
