BRATISLAVA. Strašidelné pískanie. V skutočnosti by ste ho vo vesmíre nepočuli, keď však vedci premenia zrážky nabitých častíc s našou atmosférou na zvukové stopy, počujú skutočne strašidelné zvuky.
Jeden z najzvláštnejších fenoménov - pískajúci chór - sa im teraz podarilo vysvetliť.
Výsledky publikovali vo vedeckom časopise Geophysical Review Letters.
Čo počuť vo vesmíre
Vesmír nie je prázdny. V skutočnosti je naplnený neviditeľnými skrútenými magnetickými poliami, elektrónmi a iónmi.

Väčšina z týchto nabitých častíc je v okolí Zeme "uzamknutá" v pásoch nazývaných Van Allenové pásy.
Občas však častice z pásov uniknú a prejdú do našej atmosféry. Zvyčajne je tento únik pomalý, ale občas do našej atmosféry vpadnú intenzívne a veľké zväzky častíc.
Toto mrholenie nabitých častíc prenikne cez magnetickú "škrupinu" Zeme a vybuchne do náhlych dažďov.
Aj keď to vedci už dlhšie predpokladali, teraz sa im podarilo potvrdiť, že práve tieto mikrovýbuchy sú zdrojom pískajúceho chóru.
Ako znie si môžete vypočuť v nahrávke vpravo alebo na tomto odkaze.
Prečo až teraz?
"Pozorovanie detailného reťazca udalostí medzi chórovými vlnami a elektrónmi vyžaduje spojenie dvoch alebo viacerých satelitov," píše v tlačovej správe NASA autor štúdie Aaron Breneman.
Výsledky publikovali vo vedeckom časopise Geophysical Review Letters.
Na nové pozorovania použili vedci dáta z cubesatelitu, ktorý vo výške päťsto kilometrov na Zemou zbiera údaje o elektrónoch narážajúcich do ionosféry. Ďalšie dáta pochádzajú z dvojice sond Van Allen, ktoré aj v diaľke 21-tisíc kilometrov študujú Van Allenove pásy.

Analýzou dát vedci zistili, že chórové vlny vo Van Allenových pásoch začnú pískať tesne predtým, ako cubesatelit zaznamenal mikrovýbuchy elektrónov.
Predpovedanie týchto mirkovýbuchov je pre ľudstvo veľmi dôležité. Čiastočky, ktoré dopadajú do našej atmosféry, nespúšťajú iba pekné polárne žiary.
Virtuálne hurikány nabitých čiastočiek výrazne ohrozujú nielen sieť našich satelitov, ale aj technológií na povrchu Zeme.
DOI: 10.1002/2017GL075001/full