BRATISLAVA. Atraktivita nemusí byť vždy požehnaním.
Aj keď mnohé štúdie preukázali, že atraktívni ľudia sa stretávajú s milším prístupom alebo majú vyšší plat, najnovší výskum ukázal, že v prípade slabšie platenej práce je im krása skôr na príťaž.

Inými slovami, rovnaké predsudky, pre ktoré považujeme atraktívnych ľudí za hodných rešpektu či lepšej práce, nás vedú k presvedčeniu, že sa nehodia na menej podnecujúcu a horšie platenú robotu.
Štúdiu zverejnili vo vedeckom časopise Journal of Personality and Social Psychology.
Kontrast s inými štúdiami
"Náš výskum je v kontraste s mnohými štúdiami, ktoré ukázali, že atraktívnosť vo veľkej miere pomáha uchádzačom o prácu," píše v tlačovej správe hlavná autorka štúdie Margaret Leeová.
Tím psychológov a niekoľko stoviek dobrovoľníkov vrátane študentov či personalistov postupne overovali niekoľko hypotéz o rozhodovacom procese, ktorý sa týka krásnych ľudí.
Ukázali im fotografie dvoch osôb, jednej atraktívnej a druhej nie. Fotografie vybrali na základe prechádzajúceho experimentu, v ktorom sa skúmala miera krásy. Dobrovoľníci potom odpovedali na otázky, ktorými mali ohodnotiť uchádzačov o prácu.
“Zistili sme, že toto sa dokonca deje dokonca aj medzi personalistami.
„
V prvom experimente mali následne vybrať, ktorý z dvoch ľudí je podľa nich nespokojnejší so svojou prácou. V druhom experimente zas mali určiť, ktorý z dvoch ľudí by podľa nich bol menej spokojný s pozíciou "pracovníka obchodného oddelenia".
V treťom experimente mali dobrovoľníci rozhodnúť, či by uchádzači dostali prácu buď skladníka, domovníka, pracovníka zákazníckej služby, alebo manažéra, projektového riaditeľa či stáž v IT spoločnosti.

Vo všetkých pokusoch sa prejavila veľmi malá pravdepodobnosť, že účastníci by vybrali dobre vyzerajúceho uchádzača na menej žiaducu prácu. A naopak, veľká pravedpodobnosť, že by pre dobre vyzerajúcu osobu vybrali lepšiu pozíciu.
Obrátená diskriminácia
"Zistili sme, že toto sa deje dokonca aj medzi personalistami," upozorňuje na výsledok Margaret Leeová.
Tento výsledok psychológov prekvapil, pretože nečakali, že personalisti pri výbere uchádzača zohľadňujú jeho atraktívny či neatraktívny výzor.
Spoluautor štúdie Madan Pillutla v tejto súvislosti dopĺňa, že personalisti zohľadňujú pri výbere predpokladané ambície druhých.
"Keďže si dobrovoľníci mysleli, že atraktívni ľudia by chceli lepšiu prácu, a teda by boli menej spokojní s horšou pozíciou, otočili diskrimináciu a vybrali menej atraktívnych na horšiu prácu," vysvetľuje Pillutla.
DOI: 10.1037/pspi0000114