Na Slovensku ich už nenájdeme. Pred dvomi storočiami sa ich u nás ešte hemžilo neúrekom, no dnes sú norky európske vyhynuté. Ešte smutnejšou správou je, že nevyhynuli iba v našej krajine.
“Už ste niekedy počuli o norkových kožuchoch? Ak áno, vedzte, že sa vyrábali práve z maličkých norkov. Keďže títo chlpáči dorastali do štyridsiatich centimetrov, viete si predstaviť, koľko ich zahlušili kvôli jednému kožuchu.
„
Patria medzi najohrozenejšie zvieratá v celej Európe, ktorá bola ich jediným domovom.
Vo voľnej prírode však môžeme natrafiť na veľmi podobného živočícha – norka amerického.
Kým ten európsky má hodnotu 4610 eur a je prísne chránený, s jeho zaocenánskym príbuzným je to úplne inak. Pokojne môžete – dokonca by ste mali – pomôcť s jeho odchytom, ba aj s ulovením.
Práve norok americký je totiž zodpovedný za to, že európsky druh norka vyhynul. Na Slovensku platí vyhláška, podľa ktorej je norok americký invazívny druh a nemá tu čo robiť.
Čo s tým majú kožuchy?
Už ste niekedy počuli o norkových kožuchoch? Ak áno, vedzte, že sa vyrábali práve z kožušiny maličkých norkov.
Keďže títo chlpáči dorastali maximálne do dĺžky štyridsať centimetrov, viete si predstaviť, koľko ich, neborákov, zahlušili kvôli jednému kožuchu. Ich srsť bola veľmi kvalitná, hustá a na dotyk príjemne hebká. Ak takýto kožúšok niekomu pristal, bol to jedine norok, jemu ho totiž nadelila príroda.
Lenže čím menej bolo európskych norkov, tým viac paničky túžili po luxusných kožuchoch. Bolo to čosi exkluzívne. V dvadsiatych rokoch minulého storočia preto mnohí chovatelia začali na svoje farmy dovážať americké norky. Ibaže tieto zvieratá nezostali len na farmách.
Chovateľom často utekali, niektorí ich zasa zámerne vypúšťali, a tak sa stalo, že norky americké sa začali v prírode nekontrolovane množiť. Na úkor tých európskych.
Ako škodili?
Norok americký sa na prvý pohľad od svojho európskeho kamoša líši len drobnosťami. Má dlhší chvost, ktorý dosahuje takmer polovicu dĺžky jeho tela. Zimná kožušina norka amerického je oveľa hustejšia a dlhšia.
Norok európsky má zasa fliačiky bielej srsti z oboch strán pysku, teda navrchu aj na spodnej strane papuľky. Americkým norkom vrchný biely fľak chýba. Ale v čom spočíva hlavný rozdiel? Norok americký je oveľa agresívnejší, pažravejší a dokáže sa rýchlejšie prispôsobiť zmenám prostredia.
To je v podstate aj odpoveďou, prečo z našej prírody úplne vytlačil norka európskeho. Ten si na všetky zmeny dlho zvykal, nezjedol len tak hocičo, a norok americký ho vo všetkom predbehol. Kým norok európsky má rád najmä vodné živočíchy, teda raky, ryby a žaby, jeho americký kolega je menej vyberavý. Zožerie aj krtka, králika a keď nemá na výber, stane sa vegetariánom.
Kde stále prežívajú?
Dnes už norok európsky prežíva len v malých počtoch na východe Európy, ale žije aj v niektorých oblastiach Španielska a Francúzska.
Pári sa začiatkom jari, iba raz do roka, no o to je rituál lásky náruživejší. Občas sa dokonca môže stať, že samec svoju družku zraní zubami, alebo ju dokonca usmrtí. Približne po štyridsiatich dňoch samica privedie na svet mláďatká.
Tie sú štyri týždne zavesené na mame a pijú materské mlieko. Potom sa im konečne rozlepia očká a začínajú spoznávať svet navôkol. Rodičov prestanú potrebovať približne po troch mesiacoch a samy sa môžu stať rodičmi už ako deväťmesačné.
