BRATISLAVA. Žili popri dinosauroch, žrali hmyz a ukrývali sa v podzemí. Vedcom sa teraz podarilo v Európe objaviť pozostatky jedného z najstarších predkov dnešných cicavcov.
Pochádza z vetvy, ktorá viedla aj k vzniku ľudí či obrovských veľrýb.
Nález odborníci predstavili v paleontologickom časopise Acta Palaeontologica Polonica. Skameneliny objavili na Jurskom pobreží pri anglickom meste Dorset.
Ako vyzeral najstarší predok
Skameneliny pochádzajú z obdobia spodnej kriedy a sú staré asi 145 miliónov rokov. Podľa autorov štúdie sú najstarším známym európskym nálezom predkov väčšiny dnes žijúcich cicavcov.
Zuby pochádzajú od dvoch rôznych druhov zvierat: nazvali ich Durlstodon a Durlstotherium podľa zálivu Durlston pri anglickom meste Dorset, kde fosílie objavili.
Oba druhy patrili do cicavčej vetvy, z ktorej sa okrem človeka vyvinuli aj vráskavce obrovské či drobný hmyzožravec piskor malý.
