BRATISLAVA. Keď Sovieti v roku v roku 1961 otestovali vodíkovú bombu Cár, jej výbuch vybil okná na budovách vzdialených bezmála tisíc kilometrov.
Hríb po výbuchu bol osemkrát vyšší ako Mount Everest a prenikol za hranice stratosféry.
Vedci teraz našli reakciu, ktorá je osemkrát silnejšia ako reakcia vodíkovej bomby. Keby sa ukázalo, že by mohla mať vojenský potenciál, boli pripravení ju ututlať.
Vedci objavili nový typ častice Čítajte Keď však ďalej subatomárnu reakciu skúmali, fyzici si uvedomili niekoľko obmedzení, ktoré reakcia má a kvôli ktorým sa z nej nemôže stať ani nový zdroj energie, ani nový druh jadrových bômb.
"Keď som si uvedomil, že táto reakcia sa dá uskutočniť, musím priznať, že som sa bál," povedal pre web Live Science fyzik Marek Karliner z Tel Avivskej univerzity. Upokojil sa, až keď zistil, že v praxi by bola nepoužiteľná.
Štúdiu zverejnili v prestížnom magazíne Nature.
Vodíková bomba by bola nič
Vedci už dlho vedia, že častice, ktoré tvoria jadro atómu, drží pohromade obrovské množstvo energie, pričom štiepenie jadra alebo jeho fúzia dokáže uvoľniť časť tejto energie.
Ak napríklad vezmete ťažký vodík, ktorý sa skladá z protónu a neutrónu, a spojíte ho s tríciom, ktorý sa skladá z protónu a dvoch neutrónov, získate hélium, ktoré sa skladá z dvoch protónov a neutrónov a približne osemnásť megaelektrónvoltov energie. Zároveň by ste uvideli jednu z najväčších explózií v histórii ľudstva, lebo ste práve poskladali vodíkovú bombu.
Karlinger s kolegom Jonathanom L. Rosnerom pri práci v urýchľovači v CERNe náhodou objavili rádovo silnejšiu reakciu.
