Ako vznikali molekuly, z ktorých sa vyvinul život? Vedci sa snažia rozlúštiť tento hlavolam už desiatky rokov.
Tím zo Stanfordovej univerzity teraz prišiel so zaujímavou myšlienkou: vznik života možno spustili chemické reakcie v miniatúrnych kvapkách vody, alebo skôr vo vodnej hmle, kde môžu reakcie prebiehať takmer spontánne.
Štúdia o možnosti vzniku života v miniatúrnych vodných kvapkách, napríklad v jemných spŕškach vody z morských vĺn, vyšla v Proceedings of the National Academy of Sciences.
Vedci v laboratóriu ukázali, že práve takto sa mohli zrodiť základné stavebné bloky života ako je kyselina života DNA, jej predchodkyňa RNA, prípadne ďalšie zárodky zlúčenín nevyhnutných na stavbu bunkovej membrány a uchovávanie zásob energie.
Práve membrána a skladovanie energie patria medzi kľúčové podmienky pre vznik života podobného tomu, ktorý dnes poznáme. Bez membrány by sa živá bunka nemohla oddeliť od okolia, bez energie by zas nemala šancu prežiť a množiť sa.
Neboli sme tam, ale funguje to
„Skutočne to pred miliardami rokov bolo práve takto? Nevieme, neboli sme tam,“ povedal Richard Zare, profesor chémie na Stanfordskej Univerzite a jeden z autorov štúdie pre časopis The Scientist.
“V každom prípade však ide o jedno z prijateľných vysvetlení chemických procesov, ktoré predchádzali vzniku života
„
„V každom prípade však ide o jedno z prijateľných vysvetlení chemických procesov, ktoré predchádzali vzniku života.“
Zaujímavé je, že prechod od „neživota“ k životu na mladej Zemi musel prebehnúť relatívne rýchlo.
Vek Zeme vedci vyrátali na 4,54 miliardy rokov. Prvých približne 500 miliónov rokov naša planéta krúžila okolo Slnka ako horúca guľa roztopenej lávy bez vody a, samozrejme, bez akýchkoľvek známok života.
Približne pred štyrmi miliardami rokov klesla teplota atmosféry natoľko, že sa vodná para začala zrážať a v lejakoch padala na Zem, čo ju konečne ochladilo natoľko, aby sa na jej povrchu mohli udržať moria a oceány.
Už v období pred 3,7 miliardami rokov existovali dnes dobre zdokumentované jednobunkové organizmy.
Život sa však zrejme začal hlásiť o slovo ešte skôr. Pred dvoma mesiacmi vyšla v Nature štúdia o tom, že v severovýchodnej Kanade v oblasti Labradoru objavili v páskovaných železných rudách známky bakteriálneho života. Ich vek určili na 3,95 miliárd rokov.
Čo teda mohlo s takou razanciou odštartovať vznik života na Zemi, ktorá azda ešte ani poriadne nevychladla, v atmosfére nemala kyslík a ultrafialové žiarenie bolo mnohokrát intenzívnejšie ako dnes?
Výsledky za zlomky sekundy
Tím zo Stanfordovej univerzity chcel experimentálne overiť, akú úlohu mohla zohrať jemná vodná hmla pri reakciách, v ktorých začali vznikať základné stavebné bloky života.
Vedci použili vodíkový plyn na vytvorenie jemnej hmly, ktorá obsahovala roztok cukru, jednu z báz RNA (uracil) a kyselinu fosforečnú.
