SME

Havran nie je vrana, naučte sa ich rozoznať

U nás spomedzi krkavcovitých vtákov najčastejšie natrafíme práve na havrany, pozorovať ich môžeme celý rok.

Havran čierny (corvus frugilegus)Havran čierny (corvus frugilegus) (Zdroj: WIKIMEDIA)
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čím sa líšia od vrán?

Pre ľudí sú často symbolom temnoty. Svojím zjavom a hlasom nevdojak dokresľujú atmosféru hororových filmov. Havrany sa ani nemusia snažiť, aby pôsobili strašidelne. Čierne perie a prenikavé krákanie ich k tomu tak trochu predurčuje.

Neraz si ich zmýlime s krkavcami, vranami či kavkami. Všetky tieto vtáky síce patria do čeľade krkavcovité, no líšia sa od seba buďto veľkosťou, sfarbením, alebo tvarom a farbou zobáka.

Najmä začiatkom novembra môžeme pri pohľade na oblohu pozorovať početné kŕdle havranov, ktoré sa vydávajú za potravou do polí.

Takže nie, vrana skutočne nie je samička havrana, aj keď si to mnohí myslia. Aj keď práve tieto dva vtáky sa veľmi podobajú. (S výnimkou vrany popolavej, tá je totiž čierno-sivá.)

SkryťVypnúť reklamu

Havran čierny, alebo ak chcete havran poľný, má lesklé čierne pierka s nádychom modrej alebo fialovej farby. Vranám sa perie leskne dozelena, no v porovnaní s havranmi majú perie oveľa matnejšie.

Kým vrana má zobák čierny, ten havraní je sivý.

Ďalším spoľahlivým znakom, podľa ktorého havrana spoznáme, sú jeho nohavičky. Teda pierka na nohách, ktoré kde-tu aj trošku odstávajú.

Máme ich tu celý rok?

U nás spomedzi krkavcovitých vtákov najčastejšie natrafíme práve na havrany, pozorovať ich môžeme celý rok. Kým tunajšia hniezdna populácia sa u nás zdržuje od jari do jesene, spolu so zimou na Slovensko prilietajú húfy cezpoľných. Väčšinou u nás zimujú havrany z východnej Európy, predovšetkým z Ruska.

Severovýchodná populácia havranov je omnoho väčšia ako naša, preto máme pocit, že v zime je havrany akosi viac vidno a sú takmer všade.

SkryťVypnúť reklamu

Čo ich vyháňa do miest?

Najmä začiatkom novembra môžeme pri pohľade na oblohu pozorovať početné kŕdle havranov, ktoré sa vydávajú za potravou do polí. Ale nie všetky hodujú vo voľnej prírode. Čoraz viac čiernych krásavcov sa usadzuje v obciach.

Prečo? Ako všetky krkavcovité, aj havrany sú mimoriadne bystré vtáky. Mohli by sme povedať, že sa učia z vlastných chýb. Odpozorovali, že v mestách či na dedine im hrozí menšie nebezpečenstvo ako vo voľnej prírode, kde na nech číhajú poľovníci.

Pri ľudských obydliach je tiež oveľa jednoduchšie nájsť čosi do zobáka. Havrany zožerú takmer všetko, čo nájdu. Ako všežravce si pochutia na semenách rastlín ale nepohrdnú ani hmyzom či drobnými hlodavcami, dokonca ani zdochlinami. Čím viac mrcín nájdu, tým lepšie. Ak hrozí nedostatok potravy, hrabú sa v odpadkoch.

SkryťVypnúť reklamu

Ako zvádzajú samičky?

Potravu havran využíva aj v čase párenia, ktorý nadchádza v marci. Svoju vyvolenú sa snaží zbaliť na to, že jej prinesie myš alebo hraboša. Samičke lichotí pozvánka na večeru.

O to viac, že samec sa ju snaží ohúriť aj svojím vzhľadom. Chvostové perá rozťahuje akoby do vejára, zvyšné operenie poriadne našuchorí a celý čas pri tom vydáva podivné lúskavé zvuky.

Havrany žijú v stálych pároch, takže samec vždy na jar nadšene ohuruje tú istú partnerku.

Spoja sa proti nepriateľovi?

Samička znáša tri až päť zelenkastých vajec s hnedými škvrnami. Na znáške sedí asi osemnásť dní, zatiaľ čo ju partner usilovne zásobuje potravou. Mladé havrančatá kŕmia obaja rodiča, a to až do chvíle, kým sa samy nenaučia lietať. Čo je pomerne skoro, mladé havrany dokážu vzlietnuť asi po mesiaci.

SkryťVypnúť reklamu

Ak sa ku kolónii blíži iný dravec, letia mu všetky vtáky svorne naproti, aby ho zahnali zlostným krákaním.

Načítavam video...

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu