BRATISLAVA. Ide o najväčší objav v pyramíde od devätnásteho storočia. V najznámejšej Cheopsovej pyramíde objavili fyzici obrovský prázdny priestor.
K nálezu im pomohli vedľajšie produkty kozmického žiarenia.
Nový objav môže pomôcť odhaliť, ako ľudia postavili 4500 rokov starú pyramídu.
Zistenia uverejnili vo vedeckom časopise Nature.
Obrovská prázdnota
Cheopsovu pyramídu postavili počas vlády faraóna Cheopsa medzi 2509 a 2483 pred naším letopočtom. Je postavená z vápencových a žulových blokov a siaha až do výšky 139 metrov. Je jednou z najstarších a najväčších egyptských starovekých stavieb.

Vo vnútri pyramídy sa nachádza množstvo väčších miestností - Kráľova komora, Kráľovnina komora či Veľká galéria. Vďaka novému výskumu k nim pribudla ďalšia obrovská miestnosť.
„Nevieme, či je táto veľká prázdna miestnosť horizontálna, alebo naklonená. Nevieme, či ju tvorí jedna štruktúra, alebo viac postupných štruktúr,“ vysvetľuje pre BBC Mehdi Tayoubi z parížskeho pamiatkového inštitútu HIP, ktorý sa podieľal na štúdii.
"Sme si však istí, že táto veľká dutina tam je, je impozantná a neočakávali sme jej objavenie podľa žiadnej známej teórie."

Na čo miestnosť slúžila
Dôležité miestnosti v Cheopsovej pyramíde
- Kráľova komora - nachádza sa v nej nezdobený sarkofág. Do pyramídy ho museli preniesť ešte pred dobudovaním komory. Je dlhá 10,5 metra.
- Kráľovnina komora je prádzna a o niečo menšia ako Kráľova komnata. Je dlhá 5,7 metra.
- Veľká galéria je v skutočnosti chodba. Jej steny sú obložené ôsmimi vápencovými kvádrami. Má dĺžku 46 metrov.
Novoobjavený obrovský priestor je umiestnený nad Veľkou galériou a má podobné rozmery. Je asi tridsať metrov dlhý a niekoľko metrov vysoký. Podľa Tayoubiho by miestnosť mohla byť aj druhou veľkou galériou.
Mnohí egyptológovia okamžite odmietli možnosť, že by išlo o tajnú pohrebnú komoru kráľa Cheopsa. Opatrní sú pri označovaní aj samotní autori, ktorí zatiaľ hovoria o dutine a prázdnom priestore.
Cheopsova pyramída obsahuje mnoho štruktúr, ktoré podľa odborníkov slúžia na udržanie statiky stavby. Len nad Kráľovou komorou je päť takýchto dutín.
Podľa archeológa Marka Lehnera, ktorý sedí v posudkovej komisii štúdie, by mohla podobný účel plniť aj nová dutina.
"Mohlo by ísť o akýsi priestor, ktorým chceli stavitelia ochrániť veľmi úzku strechu veľkolepej galérie od váhy pyramídy," povedal Lehner pre BBC.
Skutočný účel stavby odhalí až ďalší prieskum. Dutina bude dôležitá aj pri objasňovaní toho, ako v staroveku dokázali ľudia postaviť tieto obrovské monumenty.
Novodobí egyptológovia
Aby vedci objavili pravý účel dutiny, nemôžu do nej preniknúť pomocou pušného prachu, ako to robili objavitelia v začiatkoch devätnásteho storočia.

Na prieskum pyramíd sa v súčasnosti využívajú technológie, ktoré pyramídy nijako nepoškodzujú. Projekt, ktorý tieto neinvazívne štúdie zastrešuje, sa nazýva Scan Pyramids. Minulý rok projekt v rovnakej pyramíde ohlásil nálezy dvoch dutín.
Skrytú miestnosť objavili pomocou takzvanej miógrafie, s ktorou sa častejšie stretávajú skôr časticoví fyzici. Technológia v podstate dokáže snímať zmeny hustoty vo veľkých skalných štruktúrach.
Vedci sledovali častice nazývané mióny, ktoré vznikajú, keď kozmické lúče zasiahnu atómy v hornej atmosfére Zeme. Na každý štvorcový meter Zeme denne dopadne 10-tisíc takýchto čiastočiek.
Skaly, z ktorých je pyramída vyrobená, tieto mióny vstrebávajú, veľké dutiny sa tak na detektoroch prejavia ako miesta s väčšou koncentráciou miónov.
Na ďalší prieskum Cheopsovej pyramídy chcú vedci využiť malé roboty, ktoré sa prepchajú vyvŕtanou dierkou s priemerom asi tri centimetre. Malý robot by mohol odhaliť, na čo vlastne tajomná miestnosť slúžila.
doi: 10.1038/nature24647