Vyzerá skoro ako jeleň, aj na srnca sa trochu ponáša, ale nie ani jedným z tejto parohatej dvojice. O akom zvierati hovoríme? Správne, je to daniel, presnejšie daniel škvrnitý. Majestátne zviera, ktoré už viac ako 150 rokov žije aj na Slovensku. Oblasť jeho pôvodnej domoviny sa rozprestiera cez južnú Európu a Malú Áziu až po Perzský záliv.
Už v antických časoch ľudia chovali daniele ako okrasné zvieratá, no zväčša ich napokon zahlušili, aby si mohli pochutiť na ich mäse. Mnohí daniele z rovnakých dôvodov chovajú dodnes.
Na našom území žije približne šesťtisíc danielov. Ak by ste na ne chceli naďabiť v prírode, vyberte sa na výlet do Malých Karpát či Strážskych alebo Zemplínskych vrchov.
Mení farbu podľa ročného obdobia?
Veru tak, kožúšok daniela škvrnitého sa počas roka mení. V lete je žltočervený a zdobia ho výrazné biele fľaky, ktoré občas pôsobia, že ich niekto danielovi na chrbát namaľoval podľa pravítka.
Na zimu srsť danielom zosivie a biele fliačiky buď vyblednú, alebo sa stratia úplne. Až do jari potom daniel škvrnitý zostáva takmer bez škvŕn, vďaka ktorým dostal meno. Akurát chvost sa nijak nemení, celý rok je čierny a takmer ustavične v pohybe. Daniele ním vrtia keď sa prechádzajú, pasú alebo ním v horúcich dňoch odháňajú muchy.
Ak paroháča či danielicu niečo vystraší a dajú sa na útek, svoj dvadsaťcentimetrový chvost držia pevne vztýčený.
Do bezpečnej vzdialenosti odbehnú veľmi smiešnym skokom, ktorý pripomína kozu. Od zeme sa pri tomto krepčení odrážajú všetkými štyrmi nohami a naraz na všetky aj doskakujú. Zvyšku čriedy tak dávajú na známosť, že hrozí nebezpečenstvo.
Vzácnejším sfarbením je medzi danielmi čisto čierna či biela srsť.
Danielica. (zdroj: PIXABAY)Daniele sa najradšej preháňajú teplými listnatými či zmiešanými lesmi. Obklopené stromami si pochutnávajú na popadaných žaluďoch, bukviciach či gaštanoch. Za pastvou sa často vyberajú aj do okolitých polí, tam ich láka predovšetkým ďatelinka, ale nepohrdnú ani kukuricou alebo pšenicou. Keď sa ochladí a na zemi už nemožno nájsť lesné plody, zmenia daniele jedálniček. Na poliach ohrýzajú najmä ozimnú repku.
Sú to spoločenské zvieratá, žijú vo väčších čriedach, ktoré sa však delia na samčie a samičie. Žiadna romantika a pokojné spolunažívanie. Daniele a danielice sa stretávajú len v čase ruje.
Ako láka samičku?
Obdobie párenia sa začína v októbri a trvá približne mesiac. Samček vtedy ustavične vydáva chrapľavé zvuky, akoby si odfrkával.
Ľudí v lese nimi zvykne vyplašiť, no danielicu samčí chrapot priťahuje. Ak by sa danielovi v čase ruje motal po jeho teritóriu iný samec, celkom iste by sa pobili. Ich súboje však nie sú také agresívne, ako napríklad u jeleňov. Daniele sa skôr len pretláčajú parohmi.
Víťazný samec sa na svojom území pári s viacerými samičkami. Opäť, žiadna romantika, ani hľadanie partnera na celý život, ako to robia napríklad vlci či labute. Daniele chcú mať len čo najväčšie potomstvo. Samica je kotná osem mesiacov, malé daniele prichádzajú na svet vždy začiatkom leta.
Kedy vystrkuje rožky?
Nuž, samičky rožky nevystrčia nikdy, žiadne im totiž nenarastú. Samčekovia nasadzujú prvé parožie keď majú približne jeden rok. Je obalené kožovitým lykom, ktorého sa zbavujú takzvaným vytĺkaním. Parohy si jednoducho šúchajú napríklad o kmeň stromu, aby z nich lyko zodrali.
Každý rok v lete túto okrasu zhadzujú, aby im zakrátko narástli nové, väčšie a pevnejšie parohy, ktoré budú opäť obalené lykom. O dospelom danielovi hovoríme, že je lopatár, aj jeho parohy nazývame lopatami.
