BRATISLAVA. Žiarlivosť síce prináša silné pocity strachu, neistoty a hnevu, v monogamnom vzťahu však hrá aj dôležitú pozitívnu úlohu.
Partnerov informuje, že ich vzťah potrebuje pozornosť. A môže byť dôležitá aj pre udržanie párov pokope. Ak sa však žiarlivosť vymkne spod kontroly, vedie až k násiliu.
Vedci prvýkrát skúmali neurobiológiu žiarlivosti u monogamného druhu opíc. Výsledky uverejnili vo vedeckom žurnále Frontiers in Ecology and Evolution.
Vedci sledovali, ako v mozgu vzniká láska Čítajte Opice druhu callicebus cupreus sa vo vzťahu správajú podobne ako ľudia.
V dospelosti si vytvárajú silné partnerské väzby, chránia si svoju partnerku pred cudzím samcom a pri odlúčení sú vystresované.
Vedci samcov vystavili dvom situáciám. V prvej sa museli pozerať na svoju partnerku s cudzím samcom. V druhej sa pozerali na cudziu samicu s cudzím samcom.
Po tridsiatich minútach skeny mozgu opíc ukázali, ako ich mení žiarlivosť. Po prvej situácii mali samci zvýšenú aktivitu v oblasti mozgu, ktorá je spájaná so spoločenskou bolesťou - vzniká ako odpoveď na odmietnutie, šikanovanie či stratu blízkej osoby.
Žiarlivým samcom sa tiež zvýšili hladiny stresového hormónu kortizol a testosterónu, ktorý býva spájaný s partnerskou agresivitou a súťaživosťou.
“Žiarlivosť je obzvlášť zaujímavá vzhľadom na jej úlohu v romantických vzťahoch a tiež v domácom násilí.
„
"Pochopenie neurobiológie a vývoja emócií nám pomáha pochopiť naše vlastné emócie a ich dôsledky. Žiarlivosť je obzvlášť zaujímavá vzhľadom na jej úlohu v romantických vzťahoch a tiež v domácom násilí," vysvetľuje v tlačovej správe vydavateľstva Frontiers autorka štúdie Karen Balesová.
Jedným z obmedzení v štúdii je, že skúmali iba samčie mozgy. U samičiek by neurobiologická odozva na žiarlivosť mohla vyzerať rozdielne. Ďalší výskum by tak pomohol objasniť aj to, prečo sa muži a ženy vo vzťahu správajú rozdielne.
