BRATISLAVA. Aj keď nevieme, či vôbec existuje, doterajšie nepriame dôkazy v podobe gravitačných stôp naznačujú, že Deviata planéta v ďalekých končinách slnečnej sústavy ťahá za nitky a ovplyvňuje dianie.
Deviata planéta vznikla bližšie, čosi ju poslalo preč Čítajte Jej prítomnosť by mohla dokonca vysvetliť záhadu, prečo je naša sústava nakrivená.
Stav našej slnečnej sústavy sa podľa astrofyzika Konstantina Batygina z Kalifornskej technickej univerzity (Caltech) dokonca teraz ťažšie vysvetľuje bez skrývajúcej sa planéty, keďže čoraz viac pozorovaní poukazuje na jej existenciu.
"Ak by ste nebrali ohľad na pozorovania a predstavili si, že Deviata planéta nie je, vytvorili by ste oveľa viac problémov než by ste vyriešili," vysvetľuje Batygin.
Astronómovia by museli prísť s niekoľkými samostatnými teóriami, ktoré by pozorovania ozrejmili.
Päť nepriamych dôkazov
Prvé tri náznaky vychádzajú zo štúdie, ktorú v roku 2016 zverejnil Batygin s kolegom z Caltechu astronómom Mikeom Brownom. Skúmali šesticu telies v Kuiperovom páse, vzdialenej oblasti ľadových telies za Neptúnom. Spája ich totiž netradičná elipsovitá obežná dráha, ktorá ukazuje jedným smerom.
Obežná dráha týchto telies je navyše naklonená približne tridsať stupňov smerom dolu v porovnaní s rovinou obehu ôsmich planét slnečnej sústavy.
“Ak by ste nebrali ohľad na pozorovania a predstavili si, že Deviata planéta nie je, vytvorili by ste oveľa problémov než by ste vyriešili.
„
Počítačové simulácie slnečnej sústavy s Deviatou planétou tiež ukázali, že podobných telies musí byť viac, pričom niektoré by mohli byť naklonené až o deväťdesiat stupňov k rovine.
Obaja astronómovia neskôr zistili, že už poznáme päť telies, ktoré túto podmienku spĺňajú.
S ďalším nepriamym dôkazom prišla doktorandská študentka Elizabeth Baileyová a jej tím. Predpokladá totiž, že Deviata planéta by za ostatných 4,5 miliardy rokov mohla nakloniť planéty.
Dôkaz by tak zodpovedal dlhotrvajúcu záhadu, prečo je rovina obehu ôsmich planét naklonená približne o šesť stupňov v porovnaní s rovníkom Slnka.
Prítomnosť Deviatej planéty by tiež dokázal vysvetliť, prečo niektoré telesá z Kuiperovho pásu majú opačnú obežnú dráhu.
Chýbajúca super-Zem
Astronómovia odhadujú, že Deviata planéta môže byť desaťkrát hmotnejšia ako Zem a nachádzala by sa približne dvadsaťkrát ďalej ako je Neptún od Slnka. Hviezdu by mohla obehnúť raz za desať- až dvadsaťtisíc rokov.
Deviata planéta je naša, Slnko ju neukradlo Čítajte Konstantin Batygin aj Mike Brown momentálne pátrajú po Deviatej planéte v observatóriách na vrchole havajskej hory Mauna Kea.
Deviata planéta sa označuje aj ako super-Zem - je to najbežnejší typ planét, ktoré astronómovia objavujú.
Sú o niečo väčšie ako Zem, no menšie ako Neptún. Takáto planéta však zatiaľ v našej sústave nie je.
Batygin tiež dúfa, že jej objavnenie by nám mohlo viac napovedať o jej pôvode.
